Koncom augusta vstúpi do kín očakávaný česko-slovenský film Jan Palach. Filmové spracovanie príbehu študenta, ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej invázii do Československa, predstavili tvorcovia a herci tento týždeň v Bratislave. „Je to film pre mladých, po pražskej premiére ma zaujalo, ako rôzne ho vnímajú rôzne generácie. Moji priatelia hovorili, že boli prekvapení, ako veľmi rozumeli konkrétnym pocitom, emóciám a momentom vo filme,“ povedal na stretnutí s médiami predstaviteľ hlavnej postavy Viktor Zavadil, 26-ročný rodák z Ostravy.
Táto skúsenosť podľa doteraz prevažne divadelného herca vychádza z toho, ako sa snažil pristupovať k postave Jana Palacha. „Nič iné mi neostávalo, len vychádzať z pocitov, ktoré poznám, pretože dostať sa do hlavy Jana Palacha, sa nedá. Človek si to musí spojiť s vlastnými skúsenosťami. Tie nie sú iné, ako boli napríklad v 60. rokoch, zradu poznáme všetci alebo to, že náš ľudia opúšťajú,“ dodal Zavadil, pre ktorého je titulná úloha vo filme scenáristky Evy Kantůrkovej a režiséra Roberta Sedláčka Jan Palach prvou veľkou filmovou príležitosťou.
Viktor Zavadil sa narodil 32 rokov po Palachovej smrti, takže študenta, ktorý sa upálil na protest proti okupantom i historické súvislosti Pražskej jari a augustových udalostí roku 1968 poznal len z učebníc. Vedomosti o svojom hrdinovi a jeho dobe si však rozširoval. Spoločne s režisérom Sedláčkom dokonca navštívili archív Univerzity Karlovej, kde sa nachádza časť Palachovej pozostalosti vrátane osobnej korešpondencie a fotografií. „Tie veci ďaleko viac rozprúdia fantáziu. Napríklad v taške, ktorú našli po čine na Václavskom námestí, boli dva rovnaké hrebene. Vec, o ktorej sa veľa nevie. A prečo boli dva? Bezvýznamná náhoda alebo pozostatok nervozity ráno pred činom?“ pýta sa filmový Jan Palach.
Náročné výpravné zábery so stovkami ľudí a strieľaním na Václavskom námestí sa inscenovali v Pardubiciach. „Z Václaváku sa stal Time Square, takže sme to nakrúcali v Pardubiciach, kde nás neohrozovali zvedaví turisti. Celé sme to tam postavili, vrátane sochy sv. Václava,“ prezradil režisér Sedláček s tým, že pri akčných scénach sa nechal inšpirovať dobovými fotografiami. Vo filme rozpráva príbeh posledných mesiacov Palachovho života, ukazuje cestu, na ktorej sa z milujúceho syna, oddaného priateľa a citlivého, premýšľajúceho študenta filozofie stala „pochodeň číslo 1“. „Je veľa Palachov vo vašom i našom národe, len o nich nevieme, a nemali to šťastie. Palach je ikona, ale popol ostatných, ktorí zomreli za svoje ideály, presvedčenie, ale aj za svoje omyly lieta nad nami vo vzduchu,“ poznamenal Robert Sedláček, ktorý stojí aj za historickými televíznymi seriálmi České století či Bohéma.