"Neváhala som ani chvíľu. Rozsahovo to síce vôbec nie je veľká úloha, ale je dôležitá. A stálo to za to, aj keď som si toho veľa neužila, mala som len dva filmovacie dni. Moje obrazy sme točili hlavne v exteriéri, vonku v horách na Morave, bolo tam krásne. Nakrúcali sme v takej malej búdke, v takom domčeku. Vyzeralo to tam veľmi reálne, to prostredie veľmi dopĺňalo atmosféru tej rozprávky. Nemala som vôbec pocit, že točím, cítila som sa, že tam patrím, skutočne ako kováčova žena, ktorá je potom kráľovná,“ zaspomínala si.
S Rapošom sa stretla už v roku 1984 pri nakrúcaní rozprávky Falošný princ, v ktorej stvárnila kráľovnú. Prácu s ním si od tých čias veľmi váži. „Dušan totiž vie, čo chce a je neskutočne pokojný. A viete, keď má herec pocit, že je všetko fajn a že má ten režisér všetko pod kontrolou, je to veľmi príjemné. Potom sa ako herečka môžem venovať svojmu povolaniu a svojej roli,“ poznamenala.
Sama má zároveň rozprávky podľa vlastných slov veľmi rada. „Mám deti a mám vnúčence, takže, samozrejme, rozprávky mám rada. Aj ich rada deťom čítam. Napríklad také Dobšinského rozprávky, Danku a Janku alebo Exupéryho. Mám doma celú zbierku rozprávok, aj ich občas požičiavam kamarátkam, ale vždy im zdôrazňujem, že ‘Vrátiť!‘, lebo veď to je vzácnosť a raz ich chcem dať svojim deťom a vnúčatám,“ vysvetlila Magálová.
Známa herečka si okrem toho z času na čas rozprávku aj pozrie. Najradšej má Disneyovky. „Najviac som milovala a dodnes mám rada Disneyovky, tie pravé. Snehulienku a sedem trpaslíkov som videla neskutočne veľa krát. Musím povedať, že tam je naozaj vynikajúci slovenský dabing. Myslím, že slovenský dabing už je celkovo na vysokej úrovni, už si môžeme povedať, že sme naozaj dobrí, no vtedy to bolo niečo nové a ten Disney je nadabovaný naozaj úžasne. Snehulienku mám ešte stále na starej VHSke a niekedy ju pustím aj deťom. Tie dnešné moderné kybernetické rozprávkové postavičky, to nemusím. To ani deťom nedovolím pozerať. V žiadnom prípade,“ zasmiala sa.