„Je to tak, že kapela cestuje autobusom a ja mám súkromné lietadlo. Myslím si, že si ho zaslúžim po všetkých tých rokoch, ktoré som od mojej osemnástky strávil v dodávke,“ objasnil.
Interpret si zaspomínal aj na svoje prvé kapely. „Bolo to zábavné, prišli sme na koncert, chalani museli ťahať zosilňovače, organ a všetky tie ostatné veci a ja som jednoducho prišiel s mikrofónom v ruke,“ vyjadril sa. „Long John Baldry ma pozval do jeho kapely za 30 libier, čo bolo vtedy veľa peňazí. Povedal som si, že ak to vydržím aspoň šesť týždňov, možno budem mať na pekné auto. Také som mal predstavy. Všetci sme to v tej dobe robili, pretože sme milovali hudbu, nemali sme žiadne ciele stať sa slávnymi. Jednoducho sme milovali hudbu a preto sme hrali. To bolo celé,“ vyhlásil.
Sir Roderick David “Rod“ Stewart počas kariéry pôsobil v niekoľkých kapelách. V 60. rokoch minulého storočia sa stal členom už nefungujúcej formácie The Jeff Beck Group, s ktorou vydal albumy Truth (1968) a Beck-Ola (1969). Známy je tiež z kapely Faces a jej nahrávok First Step (1970), Long Player (1971), A Nod Is as Good as a Wink… to a Blind Horse (1971) a Ooh La La (1973). Na konte má tri desiatky sólových albumov. Držiteľa Grammy či BRIT Award uviedli v roku 1994 do Rock'n'rollovej siene slávy ako sólového umelca a v roku 2012 mu vzdali rovnakú česť aj ako členovi spomínaných Faces.