"Vo výtvarnom prostredí som vyrastala, mama študovala umeleckú priemyselnú školu, monumentálnu maľbu, takže čo si pamätám, furt maľovala. Dokonca robila ako jedna z prvých výtvarníčok na starom počítači v 90. rokoch jednoduché animácie. Boli z dnešného pohľadu strašne primitívne, dnes by sme sa na nich smiali, no vo mne to už vtedy vyvolalo veľký záujem, a keď som mala päť alebo šesť rokov, urobila som svoju prvú animáciu. Tieto audiovizuálne stvárnenia ma vždy bavili. Keď som dostala do ruky kameru, furt som niečo točila a rada som fotila. Sestra zas rada kreslila a aj otec mal k výtvarnému umeniu blízko, robil kaligrafie. Bol japanológ a prekladateľ, prekladal japonské básne. Veľa cestoval, učil na vysokej škole v Jokohame a popritom vytváral kaligrafie,“ priblížila herečka.
Výtvarné umenie teda sympatická rodáčka z Prahy prirodzene považuje za svoju celoživotnú lásku. „Je mi v tom prostredí dobre, cítim sa dobre v galériách, rada chodím na výstavy – aj keď nie tak často, ako by som si priala… Ale vždy, keď cestujem, ako prvé ma zaujíma, kde je galéria moderného umenia a celkovo som rada v prostredí výtvarných umelcov, ktorí sú tak trochu zvláštni, asi ako ja. Rozumiem si s nimi,“ uviedla Geislerová.
„Výtvarné umenie je pre mňa asi najbližšia a najpríjemnejšia forma vyjadrovania, preto som si to aj vybrala a preto to robím. Celkovo multimediálna tvorba, nové médiá v kombinácii s herectvom, to ma baví. S herectvom rada vo svojich dielach pracujem tiež. Prednedávnom sme mali v Gallery NTK v Národnej technickej knižnici v Prahe výstavu študentov a absolventov nových médií s názvom After New Media, kde som mala jednu videoinštaláciu zloženú zo série asi piatich mojich videí z rôznych kastingov, na ktorých som niečo hrala. Nechala som si ich zaslať kastingovkami, zostrihala som ich a rôzne prestrihala a do toho som ešte niečo dotočila. Vlastne som ich zmorfovala… Rada pracujem sama so sebou, so svojím telom a s tou filmovou estetikou, to ma baví a zaujíma,“ uzavrela herečka.