Neprehliadnuteľná postava svetovej pop music, americká speváčka Pink, ktorá 8. septembra oslávi štyridsiatku, vstúpila na sólovú dráhu v roku 2000 a od tej doby predala po svete na 80 miliónov kusov albumov a získala tri ceny Grammy. Trikrát koncertovala aj v Česku, raz aj v Bratislave.
Majiteľka sýteho až mierne chrapľavého hlasu priťahuje pozornosť svojráznou rečou a tiež tým, že sa nebojí otvorene povedať svoj názor na čokoľvek – od politiky cez ochranu zvierat, práva homosexuálov až po partnerské vzťahy. Predovšetkým je ale výbornou muzikantkou, čo dokazujú nielen ceny alebo výroky kritikov, ale aj priazeň jej poslucháčov.
Fanúšikom na koncertoch predvádza prepracovanú šou, v ktorej sa nebojí vznášať na visutej hrazde či valiť sa v zorbingovej guli nad hlavami divákov a to všetko za sprievodu svetelných alebo pyrotechnických efektov. K jej najväčším hitom patria skladby Just Like a Pill, Try, Sober či So What.
Jej pseudonym (slovensky ružová) môže odkazovať do sveta čipiek a bábik Barbie, v skutočnosti ale bola Pink odmalička pekne divoká. Už v deviatich si vraj zapaľovala jednu cigaretu od druhej a v desiatich vyskúšala marihuanu. V pätnástich sa rozhodla, že nechce spievať sladké pesničky, na just si odfarbila vlasy na ružovo a začala vystupovať pod prezývkou Pink – tu vraj dostala, pretože jej v rozpakoch ružovejú líca.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Mala som zelené vlasy, piercing v nose, tetovanie, bola som na všetkých naštvaná a zaujímali ma drogy. Bola som proti všetkému. V tom veku si myslíte, že viete všetko. Myslím, že som vtedy potrebovala objať. Ale zmlátila by som každého, kto by sa o to pokúsil,“ zverila sa neskôr. V sedemnástich rokoch prekonala prvý potrat a potom podľa svojich slov ešte niekoľko ďalších.
Pink sa narodila ako Alecia Moore a vzťah k hudbe získala hlavne vďaka otcovi Jamesovi. Veterán z Vietnamu, ktorý hral na gitaru, bol pre ňu hviezdou. Nepokojná Aleciina povaha sa naplno prejavila s nástupom puberty. Robila tanečnicu v nočnom bare, spievala sprievodné vokály v hiphopovej kapele a v 14 rokoch zložila prvú pesničku. „Keď začnem písať pesničky, sústredím sa len na seba, je to môj spôsob terapie a vždy to tak bolo,“ zverila sa raz Pink.
Foto: Pravda, Marek Velček
Už jej debutový album Can not Take Me Home (2000) bol v USA dvakrát platinový. Nasledujúci album M!Ssundaztood (2001) natočila Pink rýchlo a prišiel ešte väčší úspech, navyše po celom svete. Za pomoci pesničkárky Lindy Perryovej, bývalej členky 4 Non Blondes, sa priblížila viac rocku. Spolupráci so známymi menami sa nevyhýbala ani neskôr. Na doske Try This (2003) sa spojila s Timom Armstrongom, gitaristom punkerov Rancid, a známi producenti sa podpísali aj pod albumy Funhouse (2008) a The Truth About Love (2012).
Z albumu Im Not Dead z roku 2006 pochádza pieseň Stupid Girls, v ktorej zosmiešňuje správanie hviezd šoubiznisu, v skladbe Dear Mr. President zase kritizuje politiku vtedajšej americkej hlavy štátu Georgea W. Busha. Zatiaľ poslednú, ôsmu štúdiovú platňu s názvom Hurts 2B Human vydala tento rok v apríli a poslucháčom na nej predvádza svoju zamyslenejšiu polohu.
Speváčka, ktorú časopis People zaradil v roku 2013 medzi desiatku najkrajších žien sveta, je od roku 2006 vydatá za motokrosového pretekára Careyho Harta. Má s ním osemročnú dcéru Willow Sage a dvojročného syna Jamesona Moona.