K dávnym spomienkam ho doviedli chvíle, ktoré strávil so štábom vo väzenskej cele v Leopoldove. Ako katolícky disident, z ktorého sa neskôr stáva minister vnútra sa totiž nevyhol niekoľkým scénam vo väznici v Leopoldove. „Tie priestory väznice, kde sme točili, to mi trošku pripomínalo, ako som bol ešte za Brežneva na vojne a ochraňoval som asi päť kilometrov od Rozvadova štátne hranice. Vrcholila vtedy studená vojna a tá atmosféra tam bola trošku podobná. Mali sme tam kasárenský režim a tiež sme boli za ostnatými drôtmi, nemali sme žiadne vychádzky a museli sme byť pripravení na to, že keď zaznejú trúby, pôjdeme na imperialistov a budeme ich biť hlava nehlava…,“ priblížil v rozhovore. „Sú to silné spomienky, no s väznicou sa to, samozrejme, porovnávať nedá. To je rozhodne miesto, kde nechcete stráviť ani hodinu. Našťastie som tam nakrúcal iba deň,“ podotkol.
Známeho herca k účasti na filme presvedčil najmä nestranne napísaný scenár. „Scenáristi tam rozdávajú Čiernych Petrov nemilosrdne na obidve strany, práve preto sa mi ten scenár strašne páčil, tak to má byť,“ usúdil 59-ročný rodák z Prahy. „Aj ja som to obdobie zažil, bol som vtedy hercom Národného divadla v Prahe a viete čo? Teraz pôjdem tak trochu s charakterom mojej postavy, no po rokoch som dospel k tomu, že nemusím byť ani pokrstený, ani nemusím chodiť do kostola a veriť na zmŕtvychvstanie, aby som čisto rozumovou cestou prišiel k tomu, že čo sa etiky týka, nič lepšie ako učenie Ježiša Krista tu nemáme… Pokiaľ bude človek človekom a aj keby bol kyborgom, stále… Tá Biblia nám totiž pravdivo vraví ‚Nesúďte, aby ste neboli súdení‘ a ‚Nech hodí kameňom, kto je bez viny‘,“ poznamenal herec.
Svetská spravodlivosť je však podľa neho o niečom celkom inom. „Tá sa riadi inými zákonmi, no nakoľko som iba herec, iba človek, toto už nechám politikom a sudcom a ja radšej zostanem pri výrokoch z Nového zákona…,“ usmial sa Vašut, ktorý vo filme po celý čas hovorí výbornou slovenčinou. „Snažím sa, no určite tam bolo zopár chýb, odpustite prosím… Hrať po slovensky je pre mňa omnoho ťažšie ako v angličtine, slovenčina je totiž taká podobná… Aj keď nerobíte formálne chyby, tá melódia slovenskej reči je úplne odlišná od našej českej a Slovákom to isto v niektorých momentoch cinkne – tak isto ako nám, keď hovorí Maroško Kramár po česky – je to všetko v poriadku, no tá melódia z času na čas uteká… Ja robím rovnaké chyby v slovenčine. Je to ťažké, no snažím sa ich eliminovať,“ uzavrel obľúbený interpret.