„Mama bola v ten deň na Václaváku, my sme tam nesmeli, ale spomínam si, ako sme všetci začali nosiť trikolóry, ruštinárka v škole začala zrazu učiť angličtinu a po pár mesiacoch prišla moja teta, neskôr môj dedko, mali sme totiž časť rodiny v emigrácii… Dodnes si pamätám, ako som sa dedka ešte pred revolúciou pýtala, kedy príde on za nami, pretože sme chodili len my za ním a on vždy povedal ‘Keď z názvu republiky zmizne jedno S…‘,“ povedala herečka.
Ako následne uznala, za ostatných 30 rokov nastal podľa nej v Českej republike veľký posun. „Myslím, že sme sa na míle posunuli a aj v tej politike je u nás rozhodne viacero ľudí, ktorí vám dávajú nádej, len ich možno až tak nevidieť a nepočuť, akoby sa tým zloduchom v politike dával väčší priestor… Mám pocit, že niekto u nás dlhodobo zámerne pestuje záporný imidž politiky,“ usúdila Polívková.
„Neviem si napríklad predstaviť, že by niekto z mojich známych alebo kamarátov vstúpil do politiky. Politika je totiž tak strašne ovenčená špinou, že si človek automaticky hovorí, že v nej nemôže zostať čistý… A práve takých ľudí by sme v nej potrebovali. Našťastie sú tu aj takí ako Marek Hilšer alebo u vás pani Čaputová,“ poznamenala 40-ročná rodáčka z Prahy.
„V Česku je to zložité, vy na Slovensku to máte asi tiež tak, no aspoň máte úžasnú pani prezidentku, ktorá to tak trošku vyrovnáva. To je pri prezidentovi zásadné, že je to slušný človek, ktorý sa snaží dobre reagovať a nerozdeľovať ľudí. Náš pán prezident robí pravý opak, celkom zámerne a škodoradostne klame a pán premiér tiež,“ skonštatovala herečka, ktorá sa k politickej situácii v Česku nevyjadruje veľmi rada.
„Tak trochu sa tomu vyhýbam, pretože nedokážem podrobne čítať o všetkých tých kauzách, je mi z toho fyzicky zle. Vnímam však tie dobré príklady. Dúfam, že ich bude čoraz viac, aby som mohla politiku sledovať aj ja,“ uzavrela.