Ivana Gottová ešte koncom októbra oznámila, že na želanie speváka budú miestom jeho odpočinku Malvazinky. Manželovým priaznivcom poskytla aj mapu, ako sa najrýchlejšie dostanú k hrobu.
Foto: Profimedia
„Vážení a milí priaznivci môjho manžela, ako som sľúbila, touto cestou vám môžem oznámiť, že miesto posledného odpočinku nášho milovaného Karla je dokončené. Nižšie si môžete stiahnuť mapku, ktorá vás na cintoríne Malvazinky dovedie najkratšou cestou k jeho hrobu,“ napísala a zároveň sa poďakovala za slová podpory a útechy a zaželala všetkým krásne a pokojné Vianoce.
Foto: Profimedia
Ivana Gottová ešte koncom októbra oznámila, že na želanie speváka budú miestom jeho odpočinku Malvazinky. Cintorín, ktorému sa hovorí aj Smíchovský, sa nachádza v piatej pražskej mestskej časti, patrí medzi najväčšie v hlavnom meste a leží na západnom okraji Smíchova, zhruba kilometer od Gottovej vily na Bertramke, vysvetľuje spravodajský portál iDNES.cz.
Gott, ktorý trpel akútnou leukémiou, zomrel 1. októbra. V piatok, 11. októbra, sa na verejnej rozlúčke so zosnulým spevákom Karlom Gottom v pražskom paláci Žofín zúčastnilo 49 000 ľudí. V sobotu, 12. októbra, sa konala zádušná omša na Pražskom hrade v Chráme sv. Víta, za prítomnosti jeho manželky, Ivany Gottovej, dcér Charlotte Elly, Nelly Sofie, Dominiky a Lucie, a pozvaných hostí. Medzi nimi bol prezident Miloš Zeman, český a slovenský premiér Andrej Babiš a Peter Pellegrini a desiatky hostí z umeleckého sveta – Jiří Bartoška, Eva Pilarová, Bolek Polívka, Marika Gombitová, Miro Žbirka, Dagmar Havlová, Zlata Adamovská, Ivana Chýlková, Jan Kraus a mnohí ďalší.
Foto: Reuters, DAVID W CERNY
Po zádušnej omši previezli rakvu s pozostatkami Karla Gotta do motolského krematória, kde sa s ním rozlúčili najbližší.
Karel Gott sa narodil 14. júla 1939 v Plzni. Pracoval ako vyučený elektromontér v ČKD a popri práci študoval spev na konzervatóriu. Preslávil ho angažmán v Divadle Semafor v prvej polovici 60. rokov. Neskôr spoluzakladal Divadlo Apollo, kde pôsobil do roku 1967. Počas kariéry vydal viac než 100 albumov. Účinkoval tiež vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (1964), Hvězda padá vzhůru (1974), Romance za korunu (1975), Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992) a jeho pokračovaní Dědictví aneb Kurvaseneříká (2014) či v rozprávkach Z pekla štěstí 2 (2001) alebo Keď draka bolí hlava (2018). Počas kariéry si vyslúžil 42 Zlatých slávikov, viacero cien Týtý, Zlatých a Platinových platní. Absolvoval množstvo koncertov v Európe, USA, Kanade, Číne, Austrálii či Japonsku a hosťoval v stovkách televíznych šou doma aj v zahraničí. Zomrel 1. októbra vo veku 80 rokov.