„Chodievam ráno o ôsmej do rusovského parku. Občas, hlavne keď sú voľnejšie dni, tam o tom čase počuť ešte vzdialený spev a zavýjanie ožranov, ktorí ešte neskončili, no aj to tam postupne zaniká… Potom tam stretnete pár psíčkarov a stalo sa mi, že som stretol aj pána farára. To je najlepšie, čo môže byť, chodiť takto skoro ráno v tom tichu po vonku. My si ani neuvedomujeme, aký je ticho fantastický fenomén,“ poznamenal v rozhovore. „To osamenie, keď kráčate a nevyrušujú vás ľudia, keď si môžete vychutnať tú rannú samotu, to je tak iba pár dní v roku a človeku to dáva strašne veľa. Zrazu si uvedomíte, kto ste, čo ste, človek sa tak zamyslí, v akom blázinci to vlastne žije… Na mňa to úžasne pôsobí. Bodaj by mi to ranné prechádzanie sa vydržalo po celý rok,“ uviedol.
Rovnako ako ticho populárneho textára nadchýnajú i vône. „Voľakedy som býval v starej Petržalke a tam bol taký marhuľový raj, kde na jar, keď sa rozvoňali tie marhule, to ste cítili, kadiaľ ste šli. Voňalo to takou nádhernou, skoro by som povedal, že panenskou vôňou… To bol tiež fenomén! Dnes už také niečo vonku cítiť nemôžete, všade je toľko dymu z áut… A na tom mieste, o ktorom hovorím, už tie marhule ani nie sú…,“ podotkol Peteraj.