Mladá slovenská speváčka Karin Ann, ktorá v spolupráci s producentom Tomim Popovičom pred necelými dvoma týždňami zverejnila svoj prvý oficiálny singel Ruky preč, by chcela podstatnú časť svojho času podľa vlastných slov venovať ľuďom. „Ja si myslím, že naša generácia potrebuje viac hlasov. Rada by som bola niekým, koho som nemala ja, keď som vyrastala… Tí umelci, ktorých som mala rada, väčšinou nemali čas alebo možno nemali dovolené byť toľko s ľuďmi, ktorí ich podporujú. Ja chcem svoj čas venovať práve fanúšikom a ľuďom, ktorí o to budú mať záujem a ktorí sa budú vedieť stotožniť s tým, o čom spievam. To sú predsa tiež svojím spôsobom moji kamoši,“ povedala v rozhovore. „Zároveň si uvedomujem, že bez ľudí, ktorí moju hudbu podporia, by som nikde nebola. Žiadny umelec by nebol. Preto im chcem dať niečo, čoho sa budú môcť chytiť,“ dodala 17-ročná speváčka.
Karin Ann na hudbe intenzívne vyrastala. V istom období jej života bola hudba dokonca tým jediným, čo ju držalo nad vodou. „Hudba bola svojho času pre mňa často tým jediným článkom, ktorý mi, mala som pocit, rozumie a v ktorom som sa vedela nájsť. Pri počúvaní hudby som zvyčajne cítila prijatie a pochopenie, a to chcem byť teraz tým druhým ja. Ak si niekto vypočuje moju pesničku a bude mať pocit, že takto presne sa cíti aj on, tak idem správnou cestou. Chcela by som, aby mal každý človek niečo, čoho sa môže chytiť, ľuďom to často chýba. A chcem im byť oporou aj pokiaľ by mi napísali, že majú nejaký problém a chceli by ho niekomu povedať. Rátam s tým, že ak všetko pôjde dobre, nebudem mať asi priestor odpovedať na všetky pozdravy, otázky a komentáre, ale budem sa o to snažiť v najväčšej možnej miere. Chcem byť s tými ľuďmi, rozprávať sa s nimi a dať im kúsok svojho času,“ vyznala sa interpretka, ktorá do svojej aktuálnej tvorby podľa vlastných slov vkladá posolstvá upozorňujúce i na mnohokrát tabuizované problémy, ktorým jej generácia často čelí, ako sú dôležitosť mentálneho zdravia, depresie či problém šikany medzi rovesníkmi v školách.
Okrem toho priestor v jej tvorbe dostáva tiež téma body positivity, ktorá začína čoraz častejšie rezonovať aj na Slovensku. „Dlho som mala problém so svojou postavou a výzorom. To má asi veľa mladých ľudí… Najradšej by sa zobudili, pozreli do zrkadla a boli niekým úplne iným… S tým som posledné roky dosť bojovala. Možno malo vplyv aj to, že som vyrastala viac-menej v športovom prostredí, kde je štandard, že vyzeráte hrozne chudo, až vychudnuto. Ja som taká od prírody nikdy nebola a veľakrát som v tomto smere cítila ten tlak. Posledný rok som sa ale snažila to prekonať a byť sama so sebou spokojná a myslím, že som na dobrej ceste, aj keď ešte nemám úplne vyhraté…,“ pousmiala sa rodáčka z Čadce.
Dievčatám a chlapcom v jej veku, ktorí prežívajú niečo podobné, by poradila predovšetkým jedno. „Nech sa neupínajú na štandard spoločnosti – každý je iný, nikdy nebudeme rovnakí. Poznám ľudí, ktorí toho zjedia za deň viac, než ja a sú úplne chudí. A ja, aj keď sa držím, nikdy nebudem taká, ako niekto v časopise. Určite by som sa neupínala na štandardy, a to isté, ak má niekto problém s pleťou. Veď každý má akné, ľudia nie sú perfektní, a keď aj vidíte niečo na sociálnych sieťach, tak to nemusí byť pravda, veľakrát je to upravené. Treba si uvedomiť, že nikto nikdy nebude dokonalý a nikto to od nikoho nemôže ani očakávať. Ja som na seba veľakrát tlačila, hovorila som si ‚Musíš byť takáto a takáto‘, pretože to druhí očakávajú… Nie! Radšej buď sám sebou a choď si za tým svojím a nestaraj sa o to, ako kto vyzerá, než aby si nejedol a mal z toho potom depresie… A je úplne zbytočné strachovať sa, že čo ak takí, akí ste, nebudete pre niekoho alebo pre niečo dosť dobrí. Ja som toto prežívala, a len preto, že som vyrastala v prostredí, kde je štandard byť úplne chudunký, veľmi ma to trápilo. Plus ma ľudia celkovo moc neprijímali, neviem prečo,“ uviedla speváčka.
Keď sa cítila osamelá, pomohli jej podľa jej slov práve umelci, ktorých si vyhľadala na internete. „Počúvala som veľa hudby a prestala som sledovať chudé modelky, namiesto nich som si pozerala plus size ženy. A podržala ma aj staršia sestra, stále mi opakovala, že som super a načo by som sa predsa menila na niekoho iného. Treba mať hlavne okolo seba tých správnych ľudí a prestať sa riadiť niekoho očakávaniami. Riaďte sa tým, čo sa páči vám,“ zdôraznila Karin Ann, ktorá už v súčasnosti s Tomim Popovičom pracuje na ďalších pesničkách. „Ku koncu roka chceme dať von EP, na to sa veľmi teším. Zatiaľ pôjdu von single, ďalší klip budeme nakrúcať už čoskoro,“ priblížila.
Na nahrávke, ktorú momentálne pripravujú, budú podľa nej rýchle i pomalé tracky. „Ja najčastejšie píšem pomalé veci, ale na EP sa snažíme vybrať také pesničky, aby tam bol zachovaný určitý balans. Keby bolo celé EP postavené len na pomalých songoch, bolo by to asi depresívne. Chceme, aby to bolo vyvážené, myslím, že tam bude nakoniec hrozne veľa vecí na výber… Osobne ma to zároveň ťahá najviac do alternatívneho trapu, ale z každého konca. Každú pesničku napíšem určitým spôsobom a hneď mám víziu, ako chcem, aby to znelo a ako chcem, aby to bolo – či tam chcem pomalé piano alebo nejaký energetický beat a podobne. Takto v predstihu ešte nemôžem úplne presne povedať, aké to EP bude a aké žánre na ňom prinesieme, no čo viem už teraz, že tam bude balans a bude tam niečo z každého rožka,“ prezradila speváčka.