„Vtedy je všetko zle, ježišmária! Tie prvé dni v karanténe boli také… Kým sa človek zorientuje, tak to trvá, ale po týždni som si zohnal domov všetko, čo potrebujem na nahrávanie, a tým pádom môžem tvoriť a nie som úplne nešťastný… Zatvorím sa do toho provizórneho štúdia, niečo tam porobím a teším sa, že som doma s rodinou. Snažím sa teraz využiť aj ten čas s nimi, lebo cez rok sme spolu dosť málo. Bývam veľmi veľa na cestách, takže si teraz užívam ten kľud, ktorý nastal. Aj keď kedykoľvek by som to, samozrejme, vymenil za normálny stav,“ poznamenal.
Najviac energie vkladá v týchto dňoch popri práci práve do syna. „To je najväčšia aktivita, ktorú doma mám, deväťročná erupcia energie. Strašne moc mu chýbajú kamoši, bol totiž od zimných prázdnin viac-menej doma, potom keď mal ísť do školy, na dva a pol týždňa ochorel, na to bol v škole päť dní a potom sme odchádzali na tri týždne na dovolenku, z ktorej sme šli hneď do karantény, takže je, chudák, s fotrovcami posledné mesiace vkuse,“ povedal Majself. „Zatiaľ to ale dáva celkom fajn, tie prvé dni som mu dovolil hrať viac počítačové hry, aby celú tú situáciu tak nevnímal. Aj keď za normálnych okolností sa mu to snažíme skresávať, nám samým teraz chvíľu trvalo, kým sme sa zorientovali a všetko to spracovali a už sa nám to fungovanie doma optimalizuje. Máme pravidelný režim, snažíme sa aj učiť, nech ho to moc nevykoľají. Prekvapuje ma, že niektorí jeho spolužiaci sa do tých učebných osnov doteraz nepozreli ani raz,“ uviedol známy raper, ktorý si so synom podľa vlastných slov aj sám opakuje. „Opakujem si s ním všetko, lebo mám pocit, že si nepamätám polku vecí, čo si čítam,“ zasmial sa.
Jediné, čo by ho podľa vlastných slov mohlo časom vykoľajiť, je finančná situácia. „Chválapánubohu, mám všetko zariadené tak, aby som mal čo tých pár mesiacov dať rodine jesť a mám zabezpečené všetky platby, ktoré potrebujem uhradiť, takže sa teraz hlavne teším, že sme spolu, ženu som naučil pozerať so mnou po večeroch Netflix, z čoho som rád… Jediné, čo ma mrzí, je ten malý. No je to nová situácia pre všetkých, už som mu vysvetľoval, že my sme niečo také tiež ešte nezažili a nezažili to ani moji rodičia… Celé je to ale o tom, ako sa človek nastaví. Dáme to, verím, že bude dobre,“ uzavrel 33-ročný rodák zo Stupavy.