Nezamestnaná matka, narodená v rovnaký deň, len o pätnásť rokov skôr než jej hrdina, sa vďaka nej stala jednou z najznámejších a najbohatších autoriek súčasnosti. Prvý diel ságy vydala v roku 1997, posledný, siedmy, potom o desať rokov neskôr. Po celom svete sa ich predalo na pol miliardy výtlačkov, úspechy slávila tiež filmová séria.
Foto: SITA/AP, Yui Mok
Joanne Rowling mala už od detstva veľkú predstavivosť, rada rozprávala a neskôr spisovala príbehy, ktoré čítala mladšej sestre. Po absolvovaní francúzštiny a klasických štúdií na univerzite v Exeteri si ale našla Rowlingová zamestnanie u neziskovej organizácie Amnesty International v Londýne. Neskôr sa odsťahovala za svojím priateľom do Manchestru – a práve počas jazdy v rušnom prímestskom vlaku do britskej metropoly sa jej v hlave zrodila postava čarodejníckeho učňa.
Spísanie prvej knižky o Harrym Potterovi zabralo Rowlingovej päť rokov, počas ktorých sa stačila vydať, porodiť dcéru a rozviesť. Ako matka-samoživiteľka, odkázaná na sociálne dávky, viedla Rowlingová pomerne chudobný život. Svoj vtedajší sociálny status neskôr opísala slovami – „chudobná, ako len to je v modernej Británii možné bez toho, aby človek bol bezdomovcom“. Zapísala sa aspoň do učiteľského kurzu a vo voľnom čase pokračovala vo vymýšľaní príbehov zo školy v Rokforte.
Knihu o čarodejníckom učňovi Rowlingová dokončila v roku 1995, ani v jednom z tucta nakladateľstiev o ňu ale neprejavili záujem. Až o rok neskôr sa v Bloomsbury rozhodli román vydať, avšak v náklade iba tisíc kusov. Príbeh Harry Potter a kameň mudrcov získal niekoľko britských cien z oblasti detskej literatúry, vďaka ktorým sa knižka dostala do širšieho povedomia. Z neznámej autorky, ktorá do pseudonymu J. K. Rowling zakomponovala meno svojej babičky Kathleen, sa začala rodiť literárna hviezda prvej veľkosti.
Zbavená existenčných starostí sa Rowlingová mohla naplno vrhnúť do práce o pokračovaní osudov Harryho Pottera. V rokoch 1998 až 2000 vydala tri zväzky, ktoré sa u čitateľov stretli so záujmom hraničiacim s davovým šialenstvom. Na piatu knihu, nazvanú Harry Potter a Fénixov rád, si čitatelia ale museli počkať tri roky, čo živilo špekulácie o autorskej kríze. Posledné dva diely série vyšli v rokoch 2005 a 2007, nasledované knižkou Rozprávky barda Beedla, ktorá z potterovskej témy takisto čerpá.
Z popularity Harryho Pottera u detí i dospelých ťažil aj filmový priemysel. Počas desiatich rokov vzniklo osem celovečerných snímok, kasových trhákov prvej veľkosti. Na zdanlivo ukončenú potterovskú sériu nadviazala Rowlingová dvojdielnouu divadelnou hrou Harry Potter a prekliate dieťa (2016) a tiež scenárrmi dvoch filmov z čarodejníckeho sveta. Fantastické zvery a ich výskyt (2016) aj Fantastické zvieratá: Grindelwaldove zločiny (2018) sa odohrávajú v polovici 20-tych rokov.
Foto: SITA/AP, Evan Agostini
Už počas písania knižiek o mladom a neskôr dospievajúcim kúzelníkovi sa Joanne Rowlingová nechala počuť, že by raz chcela preraziť aj ako autorka príbehov pre dospelých. Prianie si splnila najprv v roku 2012 sociálnym románom Prázdne miesto. Neskôr Rowlingová presedlala na detektívny žáner, avšak pod pseudonymom. Ako Robert Galbraith doteraz vydala päť kníh, ktorých protagonistom je súkromný vyšetrovateľ Cormoran Strike a ktoré u čitateľov uspeli, hoci menej ako Harry Potter.
Koncom roka 2001 sa Rowlingová druhýkrát vydala. So svojím manželom, anesteziológom Neilom Murrayom, má syna Davida a dcéru Mackenzie. Okrem písania sa Rowlingová venuje aj charitatívnej činnosti. Podporuje napríklad nadáciu, ktorá pomáha rodičom samoživiteľom, či organizáciu uľahčujúcu život pacientom s roztrúsenou sklerózou.