Dinka charakterizuje dnešných slovenských otužilcov ako ľudí, ktorí sa usilujú premeniť na ľadové medvede: sprchujú sa studenou vodou, behajú v plavkách v mrazivom počasí, plávajú v chladných riekach a jazerách, húževnato bojkotujú chrípku, prechladnutie i iné choroby. Nájdu sa medzi nimi aj takí, čo vďaka tvrdému a húževnatému tréningu lámu všetky rekordy. Honza Novák z Moravy, inak pokoriteľ prielivu La Manche a jazera Bajkal, vo svojich 60 rokoch dokázal plávať v jednostupňovej vode celú hodinu bez akejkoľvek ujmy na zdraví. Pritom výskumy jednoznačne dokazujú, že polhodinový pobyt v jednostupňovej vode vedie k bezvedomiu a o pätnásť minút na to nasleduje smrť. Tento človek otužuje od svojich 20 rokov a vypestoval si doslova obranný „kryosystém“.
Základnými prostriedkami otužovania sú teplo a chlad. Ich účinok je založený na vzájomnom spolupôsobení, na šokovaní organizmu. Pod vplyvom náhleho chladu sa zrýchli dýchanie, cievy a vlásočnice sa rozšíria, z pečene sa vyplaví krv, pokožka sčervenie, vytvára sa tepelná izolačná vrstva. Po krátkom čase sa začnú cievy zužovať, pokožka bledne, odkrvujú sa končatiny, pretože krv sa vracia do pečene, pľúc, mozgu. Zároveň sa vyplavujú hormóny šťastia. Cievy získavajú pružnosť a elasticitu. Opačný proces prebieha pri aplikácii tepla, resp. striedaní tepla a chladu, výsledok je však rovnaký.
„Otužovanie zohráva významnú úlohu pri posilňovaní imunitného systému,“ vysvetľuje autor Dinka. „Otužovať môže každý – batoľa, dieťa, dospelý, starček.“ Začať s tým vraj nikdy nie je neskoro. U detí začať vetraním v miestnostiach, pohybom na čerstvom vzduchu, kúpaním vo vlažnej vode. Ak si dieťa zvykne na pobyt v chladnejšej vode, postupne získava reflexný návyk, ktorý mu už zostáva. Posilní sa jeho cievny a imunitný systém. Pravidelné plávanie prispieva k očisťovaniu pľúc od hlienu, napomáha prekonávanie respiračných problémov. Zároveň dochádza k očiste ostatných vnútorných orgánov prostredníctvom lymfatickej miazgy, ktorá vyplavuje toxíny z buniek do krvi. Pred plávaním i po ňom je veľmi prospešná masáž, lebo tok lymfatickej miazgy urýchľuje.
Na to, aby človek urobil niečo pre svoje zdravie, nemusí hneď chodiť v zime plávať do Dunaja ako otužilci z klubu Ľadové medvede. Mnohí ľudia dávajú aj z hľadiska nedostatku času prednosť otužovaniu sprchovaním. Ide o kontrast medzi teplou a studenou vodou. „Pred sprchovaním si treba vydrhnúť pokožku drsnou kefou, aby sa tak prekrvila koža a otvorili póry,“ píše Pavol Dinka.
„Najprv pustíme čo najteplejšiu vodu a začneme pravým chodidlom, posúvame sa smerom hore po vonkajšej a dole po vnútornej strane končatiny. To isté opakujeme s druhou nohou a potom s rukami. Nasleduje krk, tvár a hlava a až potom chrbát, hruď a naposledy brucho. Trvať by to malo dve-tri minúty. Zopakujeme to isté so studenou vodou a dva-trikrát vystriedame teplú a studenú vodu. Vždy končíme studenou.“
Každodenná kontrastná sprcha je zároveň tréningom pre póry na pokožke. Naučíme ich na základe reflexov rýchlo sa sťahovať a rozťahovať. Tým si vypestujeme veľmi účinnú ochranu nášho organizmu voči úniku tepla z tela a prenikaniu chladu z vonkajšieho prostredia. Voda je vlastne najdostupnejší a najlacnejší liek.
