Zrejme preto ju od nepamäti využívali Indiáni kmeňa Guaráni ako liečivo, sladidlo aj čerstvý vánok ľudskej mysle zároveň. Pre civilizovaný svet tiahnuci znova k prírode sa stala alternatívou k umelo vyrábaným chemickým sladidlám.
Pred pár rokmi sa stévia objavila aj na Slovensku. Ako pestovať túto v domovine viacročnú trvalku, ktorá sa podobá lucerne a u nás dorastá zhruba do 50 až 80 centimetrov? Prinášame skúsenosti Alexandra Čumakova. Voľne na poli sa u nás takmer nepestuje, lebo vymŕza, ťažko dosiahnuť podmienky porovnateľné s podmienkami v juhoamerickej vlasti, hoci na ukrajinskom Kryme táto rastlina prežíva.
Najistejšie a najjednoduchšie pestovanie je buď v byte v črepníku, alebo vo fóliovníku. Plytko koreniaca stévia si vyžaduje pravidelnú zálievku, veď v domovine rástla na stále vlhkých lúkach. Vyhovujú jej ľahké pôdy s pH 4,5–5 ale znesie aj pH 6,5–7,5. Ľahké pôdy treba obohatiť o humus. Dobrú tvorbu listov bohatých na sladké zlúčeniny – steviozidy podporí slabé prihnojenie.
Množenie rezkovaním si vyžaduje určité odborné znalosti. Pre odborne menej vzdelaného človeka je pre pestovanie v domácnosti vhodné množenie rastlín členením – rozdelením trsu. Na jednom trse vyrastá 50–80 výhonkov. Z jedného trsu možno získať 3–5 častí – sadeníc po približne 15 výhonkoch.
V septembri – októbri sa steblá vybraných materských rastlín zrežú asi na dĺžku 15 – 20 cm. Rastliny (trsy) sa vykopú a prenesú sa z poľa do pivničných priestorov (skleníka, fóliovníka), kde sa umiestnia do drevených debien a prikryjú zmesou zeminy a piesku (alebo perlitu) v pomere 1 : 1. Tento substrát sa pravidelne zalieva (nesmie však byť rozbahnený, so stojacou vodou) a tiež sa nesmie dopustiť vyschnutie substrátu.
Na povrch substrátu sa odporúča položiť 1–2 cm mulču. Teplota vzduchu v pivnici, kde sú uskladnené rastliny, by v období vegetatívneho pokoja mala byť v rozmedzí 5–10 C°. Na jar sa trsy odkryjú a do miestnosti sa vpustí svetlo. Zo spodnej časti trsov začnú pučať mladé výhonky. Keď tieto dosiahnu dĺžku asi 3–5 cm môže sa prikročiť k členeniu koreňa, čo sa robí ostrým nožom. Trs sa rozreže na menšie časti, pričom treba dbať na to, aby pri každej časti ostal aj podiel koreňov. Tieto časti sa prenesú do skleníka, fóliovníka.
Na poli sa sadia do riadkov vzdialených od seba 45 cm, aby bolo možné použiť mechanizačnú techniku. V skleníkoch a fóliovníkoch môže byť vzdialenosť aj menšia – 15–20 cm. To preto, lebo je možná častejšia závlaha, ale na poli by rastliny pri hustejšom sadení mohli pociťovať nedostatok vlahy. V oboch prípadoch – pole, skleník – je žiaduce ihneď po presadení vykonať závlahu. Percento zakorenenia sa v optimálnych podmienkach pohybuje okolo 90 percent.
Voľne v záhrade sa stévia vysádza po 15. máji, keď nehrozia neskoré mrazy. Sadenica by mala mať výšku 8–14 cm a na steblách počet listov 8–14. Na zálievke nešetríme, rastlinke dáme pol litra vody. Do črepníka sa sadí iba jedna rastlina.
Stévia sa pestuje pre svoje intenzívne sladké listy. Najvyšší obsah sladkých zlúčenín je tesne pred začiatkom kvitnutia. S tým treba rátať aj pri pestovaní v črepníku, po odkvitnutí sa obsah sladkých zlúčenín znižuje. Odrezané listy sa rozložia v tenkej vrstve, nesušia sa na slnku, lebo zhnednú.
Listy sa môžu pomlieť alebo použiť v prirodzenom stave. Alexander Čumakov odporúča použiť ako prírodné sladidlo. Na jednu šálku čaju stačí 0,5–1,0 list. Sladké zlúčeniny rýchle prechádzajú do čaju. Listy alebo extrakt z nich zmierňujú bolesť pri bodnutí hmyzom. Mokrý list alebo kvapka extraktu sa priloží na miesto bodnutia, bolesť za krátky čas prejde.