Foto: SITA/AP, Victoria Jones
Ako ukázal záznam televízie BBC, ktorá prenášala priamy prenos z poslednej rozlúčky, po obrade v kaplnke svätého Juraja na Windsorskom hrade, sa jednotliví členovia rodiny priblížili jeden k druhému a spoločne po skupinkách kráčali do priestorov hradu. Takto zachytili kamery Harryho, ktorý v jednom momente dobehol Williama a jeho manželku Kate a prihovoril sa im. Kate, vojvodkyňa z Cambridge, potom spomalila, pridala sa ku ďalším členkám rodiny a nechala bratov osamote v spoločnej diskusii.
„Moment spojenia medzi Williamom a Harrym nastal hneď na konci služby, keď vychádzali z kaplnky. V dobre koordinovanom, ale tiež relatívne prirodzene vyzerajúcom okamihu Harry kráčal za Williamom a Kate, aby sa k nim pripojil, kráčal medzi nimi a rozprával sa s nimi oboma. Po niekoľkých sekundách toho, čo vyzeralo ako prirodzený rozhovor, Kate ustúpila a oboch bratov nechala ísť osamote. Vyzeralo to skôr ako skutočný okamih jednoty, než ako niečo vymyslené pre kamery,“ citoval Daily Mail expertku na reč tela Judi Jamesovú.
Posledné týždne sa niesli v znamení tichého konfliktu, ktorý naznačovali médiá po rozhovore princa Harryho a jeho manželky Meghan s moderátorkou Oprah Winfreyovou. V ňom padlo niekoľko obvinení aj na adresu britskej kráľovskej rodiny, asi najvážnejšie bolo ohľadom otázky rasizmu (keď sa jeden z nemenovaných členov mal zaujímať o farbu pleti princa Archieho). Celkovo pôsobilo interview veľmi kriticky.
Po jeho odvysielaní však obľúbenosť Harryho a Meghan na ostrovoch výrazne klesla. Objavili sa aj tvrdenia známych osobností, ktoré vyjadrili názor, že podobné záležitosti by sa mali riešiť vnútri rodiny a nie pred miliónmi divákov. Princ William pár dní po premiére rozhovoru rázne vyhlásil pred kamerami, že jeho „rodina nie je rasistická“.
Obaja bratia po úmrtí princa Philipa, ktorý zomrel v piatok 9. apríla vo veku 99 rokov, zdieľali veľmi emotívne a súkromné spomienky na svojho starého otca a podľa viacerých médií tak ukázali, že manžela britskej kráľovnej mali skutočne radi. Možno aj moment poslednej rozlúčky s ním sa tak stal príležitosťou na hľadanie spoločnej reči a zakopania pomyselnej „vojnovej sekery“, o ktorej sa píše a hovorí už pár mesiacov.