Sassoon bol otcom modernistického štýlu, ktorý takmer nepoužíval laky a nechával vyniknúť prirodzený lesk vlasov. Svoju zručnosť v oblasti vlasového dizajnu dokázal navyše premeniť na obrovský priemysel multimilionových hodnôt.
Namiesto dlhého vysedávania pred zrkadlom s kulmou a natáčkami ponúkol Sassoon ženám jednoduchú filozofiu: wash and wear – umyť a nosiť. Základom bol perfektný strih, ktoré bolo možné v krátkej dobe ľahko zmeniť na niekoľko úplne odlišných vizáží – zo strapatej študentky na bankovú úradníčku až po intelektuálku. Inšpiráciou mu bol kontroverzný model z 20. rokov, keď si ženy prvýkrát ostrihali vlasy a odhalili šiju a ramená, takzvaný bob.
Pohoršujúco krátky rovný strih s vlasmi zatočenými za ušami si vtedy obľúbili moderné mladé ženy a preslávila ho filmová hviezda Louise Brooks v klasike nemého filmu Pandorina skrinka. Sassoon mu po štyridsiatich rokoch dodal trochu čistej geometrie v štýle hladkej a zjednodušujúcej estetiky nemeckého Bauhausu.
Foto: SITA
Otvoreniu prvého salónu Vidal Sassoon na londýnskej Bond Street v roku 1942 predchádzala práca kaderníckeho učňa, ktorý umýval hlavy v londýnskych salónoch. Narodil sa židovským rodičom v Londýne 17. januára 1928. Jeho otec pochádzal z Grécka, matka pôvodom z Ukrajiny sa už narodila v Londýne.
O 20 rokov neskôr, v roku 1963, ho definitívne preslávila kreácia na hlave herečky Nancy Kwanové. Fotka s jej hladkým elegantným účesom zastrihnutým šikmo pod uši, vzadu kratším a vpredu dlhším, sa objavila na titulnej strane magazínu Vogue a v okamihu obletela svet. Strih dostal neskôr názov „Klasický bob“.
Iný slávny strih, ktorý nosila aj Mireille Mathieu, sa volal „Halo“ – podľa svätožiary, ktorú vrhal odlesk na hladkých vlasoch tupo zastrihnutých dookola hlavy. Vidal objavil asymetrické strihy a prestal odlišovať klientov na ženy a mužov. Zmenil tvar nožníc, zavádzal nové prípravky, kefy aj hrebene, vytvoril svoju akadémiu, o ktorej Američania vyhlásili, že je to kadernícky Harvard.
„Jediným miestom, kde úspech predchádza prácu, sú slovníky,“ znela jeho filozofia. V roku 1964 stretol Sassoon Richarda Salomona, ktorý mu financoval prvý salón v New Yorku na Madison Avenue. Odtiaľ bol len krôčik do Hollywoodu, centra všetkého diania, kde Sassoon „robil hlavy“ slávnym filmovým hviezdam – také, ako mala napríklad Mia Farrowová v roku 1968 v dnes už klasickom horore Rosemary má dieťatko.
Na začiatku 80. rokov, keď sa natrvalo presídlil do USA, predal svoje meno výrobcom vlasovej kozmetiky a nadnárodná firma Procter & Gamble ho použila na šampóny a kondicionéry, ktoré sa predávajú po celom svete.
V roku 2003 však Sassoon žaloval firmu Procter & Gamble, že zanedbáva marketing jeho produktov v prospech iných, menovite Pantene. V roku 2004 bolo oznámené, že už nemá žiadnu spojitosť s firmou, ktorá nesie jeho meno. A reťazec salónov Vidal Sassoon zase v roku 2002 kúpila firma Regis Corporation.
Sassoon napísal niekoľko kníh, napríklad Rok krásy a zdravia, na ktorej pracoval so svojou bývalou ženou Beverly Sassoonovou. A v roku 1982 zriadil Medzinárodné stredisko Vidal Sassoon pre štúdium antisemitizmu (SICSA), zahŕňajúce informácie o antisemitských prejavoch vo svete.
V roku 2009 bol Sassoon vyznamenaný titulom Veliteľ Rádu britského impéria (CBE). Bol veľkým fanúšikom futbalového klubu Chelsea. Po celotýždennej práci v kaderníctve bolo vraj pre neho sledovanie hry jeho tímu lepšou relaxáciou ako čokoľvek iného.