Lančarič: Pátos je dôležitý, zapaľuje ľudí

Scenárista a režisér Patrik Lančarič sa inšpiroval novelou Leopolda Laholu a nakrútil slovenský hraný film Rozhovor s nepriateľom, ktorý mal vo štvrtok premiéru. Tvrdí, že sa snažil aj o to, aby nediskvalifikoval divákov, ktorým nevonia filozofická rovina filmu.

10.03.2007 00:25
debata

Rozhovorom s nepriateľom chcete nadviazať na tradíciu filmov Martina Hollého. Tie sa však oveľa viac sústreďujú na rozprávanie príbehu, vy kladiete dôraz zásadne na výpoveď. Možno film nejako žánrovo zaradiť?
Išli sme cez výpoveď, vnútorné obsahy, myšlienky a emócie. To bolo podstatné. Žánrovo ten film neviem presne vymedziť. Možno by sa dalo hovoriť o dráme, dokonca existenciálnej. Zároveň tvrdím, že je to filozofická meditácia. Rozprávka o vojne, ktorá v sebe nesie formálne prvky westernu. Tie boli Laholovi vlastné, pretože v Nemecku nakrútil niekoľko kovbojok. Záleží na tom, aký kľúč si zvolí divák. Kto chce, môže v tom nájsť niečo v štýle filmu Vtedy na západe, niekto zase rozprávku či filozofickú meditáciu, iný dvojhodinovú nudu.

Postavy obyčajných vojakov rozprávajú sofistikovaným jazykom. Neuberá im to prirodzený ľudský rozmer?
Ten jazyk má v sebe rozprávač príbehu. Náš film je zámerne štylizovaný, aj v súvislosti s jazykom. Angličania majú svojho Shakespeara, ktorý skultúrnil ich jazyk, Francúzi majú Moliéra a Racina, Nemci Goetheho a Schillera. My v tomto zmysle nemáme nikoho. Chceli sme však, aby bol jazyk vznešený. Veď v príbehu sa bojuje slovami a myšlienkami. Nemyslím si, že by to postavám škodilo. V slovenských filmoch bývajú postavy príliš povrchné, plagátové, dekoratívne, jednoducho pointované. V našom filme sú veľmi živé, herectvo je po emocionálnej stránke silné, expresívne. Pripúšťam, a celkom rád, že je v ňom aj pátos. Snažili sme sa oň.

Pátos sa zvykne odsudzovať.
Áno, a to je škoda. Pátos je dôležitý a dobrý, ak nepresahuje hranice únosnosti. Veľké a čisté myšlienky, ktoré hýbali svetom, pátos vždy obsahovali. Má v sebe potenciál osloviť, zapáliť ľudí. Nebolo by nič ľahšie, ako prepísať jazyk do jednoduchšieho slovníka a nakrútiť film oveľa naturalistickejšie. Výsledok by bol celkom iný. My to však cítime takto. Úprimne.

Neodradí diváka takáto štylizácia filmu?
Ako to bude s divákom, neviem. Pri tvorbe sa vždy snažím myslieť na dvoch ľudí – na moju mamu a na profesora Marcelliho. Moja mama vníma príbeh v tej najzákladnejšej rovine. Zároveň chcem, aby si tam niečo našiel aj filozof. Táto rovina však nesmie otravovať divákov, ktorým je jedno, či je vo filme citát Herakleita z Efezu alebo nie. Rozhovor s nepriateľom nediskvalifikuje tých, ktorí nepatria medzi intelektuálov. Môžu totiž sledovať základnú dejovú líniu.

Myslíte si, že diváci si vo vašom filme nájdu postavu, s ktorou sa môžu stotožniť?
Áno. A hlavne si myslím, že keď na konci filmu oproti sebe stoja traja muži, vieme pochopiť každého z nich. Dokážeme porozumieť ich konaniu a je ťažké rozsúdiť ich. A o to šlo. Chceli sme ukázať, ako vojna dopadá na konkrétneho človeka v jeho osobnej intimite. Filmov, ktoré ukazujú hrôzu vojny prostredníctvom veľkolepých súbojov, výbuchov a drastických scén, je veľmi veľa. Lenže toto je film, ktorý ukazuje dosah vojny na jednotlivca. A to je podľa mňa živé.

debata chyba

+ Nepodliehajte panike, všetko sa čoskoro vráti do normálnych koľají.
Prehodnoťte svoj postoj a začnite na sebe...

+ Nezabúdajte na hydratáciu, pre vaše telo je veľmi dôležitá.
Čím neskôr začnete, tým neskôr skončíte, pamätajte....