Ako šestnásťročný ste mali možnosť stráviť dva týždne u slávneho režiséra Lindsaya Andersona. Ako ste sa k nemu dostali?
Otec si zrazu uvedomil, že neviem po anglicky. Tak ma poslal na tri týždne do Anglicka. Štrnásť dní som býval u Lindsaya Andersona a týždeň u Karla Reisza. Boli to obrovské režisérske veličiny. Karel Reisz bol režisér českého pôvodu, nakrútil napríklad Francúzovu milenku s Meryl Streepovou. Lindsay Anderson bol zase jeden z hlavných predstaviteľov hnutia Free cinema. Vtedy som si ešte neuvedomoval, u koho bývam. Na oboch veľmi rád spomínam a ešte veľakrát som sa s nimi potom stretol.
Ste synom známeho kameramana Miroslava Ondříčka, pomáhalo vám to v začiatkoch alebo skôr škodilo?
K filmu som sa dostal aj preto, že som z filmárskej rodiny. Inak by mi to asi nenapadlo. Ale na FAMU som sa nezaujímal, či s tým má niekto problém. Tam išlo o to, aký kto bude a nie odkiaľ kto je. Ale predtým, predovšetkým počas komunizmu, sa na mňa ľudia občas pozerali čudne. Ani nie preto, že otec bol slávny kameraman – za komunizmu ho tu nikto nepoznal – ale najmä preto, že pracoval na Západe. Odtiaľ mi vozil žuvačky, džínsy a veci, ktoré iné deti nemali.Občas som bol objektom závisti, ktorá mi bola trochu nepríjemná.
OT>Sleduje otec vaše filmy? Hodnotí ich?
Sleduje veľmi rád a hodnotí ich veľmi prísne. Dokáže vystihnúť podstatu veci. Nevraví mi, že film nemá dramatické tempo alebo niečo také, ale povie mi, čo mám kde vyhodiť, aby film chytil za srdce.
Čo hovoril na Grandhotel?
Myslím si, že sa mu páči. Aj keď to asi nie je film jeho srdca, je to pre neho pravdepodobne až príliš romantické a komplikované. Má rád jednoduchšie alebo priamočiarejšie filmy. Ale to hovorím za neho. Grandhotel sa mu niečím páči, niečím nie.
V jednom rozhovore ste povedali, že Grandhotel je skôr dievčenský film. Prečo?
Neviem prečo. Jednoducho sme zistili, že Grandhotel sa viac páči dievčatám. Možno kvôli priamej romantike, ktorú dievčatá prijímajú ochotnejšie. Chalani s tým majú určitý problém a trebárs sa im film nepáči alebo ním vyložene pohŕdajú. Ale keď človek chce film prijať, tak ho prijme. Grandhotel som robil tak, aby predovšetkým zaujal mňa. Keď sa páči ešte niekomu inému, je to výborné.
Scenár k filmu sa dosť prepisoval.
V poslednej fáze už som skoro prestal veriť, že ho niekedy dorobíme. Vo finále na ňom pracovalo päť scenáristov, aj keď kredit zostáva u Jaroslava Rudiša a Pavla Jecha. Ale podieľal sa na ňom aj Jan Novák, ktorý žije v Amerike a spolupracuje s Milošom Formanom, alebo Marek Epstein. V neposlednom rade sme ho dotvárali aj počas hereckých skúšok a nakrúcania.
Grandhotel sa premietal aj na festivale v Berlíne. Je ťažké dostať sa na prestížne medzinárodné fórum?
Je to extrémne ťažké. Funguje lobing, ale film, okrem toho, že musí byť kvalitný, čo je samozrejmosť, musí najmä niekoho zaujať. A to je potom ako keď sa národný tím, napríklad futbalový, dostane na majstrovstvá sveta. Zvlášť si cením, že sme boli v sekcii Panoráma, kde boli spolu s nami aj moje idoly. Napríklad newyorský režisér Hal Hartley alebo herec Steve Buscemi, ktorého milujem. Zo slávnych ľudí tam bol napríklad Antonio Banderas so svojím druhým filmom Summer Rain. Vďaka uvedeniu v Berlíne bude mať Grandhotel oveľa väčšiu distribúciu v zahraničí a je omnoho žiadanejší aj na zahraničných festivaloch.
Grandhotel bol nominovaný na siedmich Českých levov, napokon získal len dvoch. Boli ste sklamaný?
Predovšetkým som bol veľmi sklamaný Českým levom ako takým. Uberá sa trochu zvrhlým smerom, je akousi exhibíciou, estrádnym programom, kde vysxtupujú rôzni umelci a medzitým sa akoby mimovoľne odovzdajú filmárske ceny. Som definitívne rozhodnutý, že pokiaľ sa to nezmení, tak už v „súťaži“ Český lev nebudem nijako účinkovať. Cenám som sa potešil, predsa len je to ocenenie od kolegov filmárov, to vždy poteší. Ale trpkosť z programu a predvedenia bola väčšia než radosť z dvoch cien.
