Veronika Strapková má nový singel, ktorý je vo viacerých smeroch netradičný. V piesni Zberateľ totiž počujete zvuky, aké by vám ani nenapadli, napríklad rytmické búchanie stoličky. K skladbe ju inšpirovalo množstvo bizarných zážitkov z diskoték. Veselou novinkou si mladá umelkyňa robí žarty z mužov, ktorí majú obrovské ego a ktorí ženy berú len ako trofeje. Zberateľ má už aj videoklip odetý do „retro šatu“. Veronika a jej tím chceli takto oživiť metaforu veksláka.
"Zberateľ je vyjadrená metafora človeka posadnutého zbieraním toho, čo mu zvyšuje pocit prestíže. V tomto kontexte ide o človeka, ktorý si kupuje nielen veci, ale aj ženy, a utvrdzuje sa tým vo svojej moci a statuse. Keď som text písala, predstavovala som si starý film, v ktorom si chlap po sexe robí nad posteľou čiarky do zbierky. Preto zberateľ. Ženy pre neho predstavujú len trofej v zbierke, nie človeka. Ja sama som zažila, že muž skúšal získať môj záujem cez vyslovené ponúkanie protihodnoty v podobe vecí a možností, ktoré mi vie vybaviť. Osobne ma to neoslovuje. Vážim si iné hodnoty,“ vysvetľuje mladá speváčka.
Pieseň je mimoriadne tanečná a počujete v nej netradičné zvuky. "Zaujímavým prvkom pri tvorbe pesničky bolo budovanie rytmickej sekcie cez nahraté zvuky rôznych predmetov v štúdiu. V podstate sme na mikrofón nahrali búchanie do stoličky, na rôzne predmety a podobne,“ vysvetľuje Veronika Strapková.
Zberateľ dostal aj vizuálnu podobu. Klip z dielne Double J je nakrútený v retro štýle a hlavnú postavu, smiešneho „zberateľa“, v ňom hrá herec Cyril Žolnír.
"Inšpirovala ma kamarátka, ktorá mi vravela, ako jej muž na diskotéke ukazoval kľúčenku od auta a vyložil na stôl kôpku peňazí, aby ju presvedčil že s ním „musí“ ísť domov. Preto sme do videoklipu dali viditeľne aj kľúčenku od drahého auta. Je to taký odkaz, na všetky tie momenty, keď niekto prezentoval peniaze a autá ako symbol moci, cez ktorú má pocit, že mu môže patriť čokoľvek. Retro štýl klipu sme zvolili preto, aby sme oživili metaforu „veksláka“. Nakrúcali sme pri starom Priori (dnes Tescu), aj v bare, ktorý fungoval v 90. rokoch. Chcela som takto upozorniť na to, že všetko sa za peniaze kúpiť nedá. Podľa mňa nie je normálne považovať za „lásku“ to, kde táto „láska“ stojí peniaze,“ uzatvára Veronika Strapková.