Jeho premeny sú dokonalé a niekedy komicky dojemné. Zostávajú divákom v pamäti. Dvojnásobný držiteľ Oscara v stredu oslávi 75. narodeniny.
„Chcem sa priblížiť k tomu, čo vidím v skutočnom živote. Rád vidím rozstrapatené vlasy, nenalíčené tváre s ich skutočnými vyrážkami a prirodzenými gestami“ tvrdí. Má povesť herca, s ktorým sa nespolupracuje ľahko, s režisérmi často vedie dlhé diskusie.
Punc perfekcionistu získal, keď si pred rokmi nasypal do topánky kamienky a dlhé hodiny kríval zapadnutými uličkami New Yorku, aby presvedčivo zahral patričného umierajúceho podvodníka v temnej veľkomestskej dráme Polnočný kovboj. Alebo keď pol roka každé ráno behal pod vedením trénera amerických olympionikov, aby v trilleri Maratónec presvedčil ako postgraduálny študent.
Pôvodne chcel byť klaviristom. Jeho prapredkovia pochádzajú z Rumunska a do Chicaga sa prisťahovali z bukureštského židovského geta. Narodil sa 8. augusta 1937 v Los Angeles. Po roku na losangeleskom konzervatóriu si ale kariéru klaviristu rozmyslel a zapísal sa do pasadenskej divadelnej školy.
Neskôr sa presunul do New Yorku, kde v byte u kamaráta Gena Hackmana spal na podlahe. Bol čašníkom, predavačom, vrátnikom, umýval riad. Nejaký čas pracoval v psychiatrickej liečebni.
Štyrikrát sa nedostal na preslávenú školu Actors Studio, až piaty pokus vyšiel. Začal sa presadzovať na Broadwayi, kde si ho všimol režisér Mike Nichols a ponúkol mu úlohu v Absolventovi. Spôsob, akým hral neskúseného študenta Benjamina, ktorého zaúča staršia susedka, dojíma aj po rokoch: „Navonok pôsobil ako omráčený, ale vnútri pulzovala vitalita. Na plátne jednoducho existoval,“ konštatoval Nichols.
Absolvent mal premiéru v roku 1967 a jeho zdanlivo rozpačitý, no zásadový hrdina Benjamin dokonale vyjadril pocity mladej generácie, ktorá sa bránila konformizmu rodičov. Rub americkej spoločnosti mapoval tiež Schlesinger dráma Polnočná kovboj (1969). Hoffman tu hral outsidera, ktorý provinčného gigola sprevádza prízračným veľkomestským panoptikum.
Paradokument Lenny (1974) oživil postavu zabávača Lennyho Brucea, ktorý provokoval publikum obscénnosťami a zomrel na predávkovanie drogami. Hoffman počas polročných príprav na jeho stvárnenie počúval nahrávky, študoval záznamy jeho vystúpení a stretol sa s desiatkami ľudí, ktorí Bruca poznali.
Foto: SITA
Na oscarový trón doposiaľ vystúpil dvakrát. Prvýkrát za hlavnú úlohu v dráme Kramerová versus Kramer (1979), druhýkrát za kreáciu v podobenstve Rain Man (1988). Reklamný výtvarník Ted Kramer, ktorého zrazu opustí manželka, patrí do kategórie obyčajných „chlapíkov zo susedstva.“ Hoffman majstrovsky stvárnil jeho zaslepenosť, ale aj narastajúcu zodpovednosť za syna a psychické vypätie.
Na figúru hendikepovaného Raymonda, ktorý sa zbližuje so svojím pragmatickým bratom v snímke Rain Man, sa pripravoval mimoriadne: „Počas štúdia som sa stretol so štyridsiatimi ľuďmi – autistami. Niektorí z nich majú neobyčajné schopnosti. Jeden vedel počítať rýchlejšie než počítač. Postavu, ktorú hrám, som odvodil zo skutočných ľudí. Zložil som ju z niekoľkých osudov.“
Ďalšie nominácie na Oscara prišli za filmy Polnočný kovboj, Lenny, Tootsie a Vrtieť psom. V majstrovskej komédii Tootsie (1982) Hoffmanov Michael dozrie na kvalitného chlapa až v prestrojení za ženu. Veľkú udalosť znamenali tiež jeho návraty na javisko. Okrem Smrti obchodného cestujúceho z polovice 80. rokov 20. storočia zažiaril o pár rokov neskôr aj v Kupcovi benátskom.