Z prieskumov vyplýva, že podpora monarchie v posledných rokoch klesla, najmä medzi mladými. Málokto však očakáva, že by v blízkej dobe zanikla.
Kráľovská rodina v Británii už dlho nedrží žiadnu exekutívnu moc, hoci je panovník súčasťou legislatívneho procesu či nástupu novej vlády. „Už dosť dlho sme republikou. Len máme dedičnú funkciu hlavy štátu,“ myslí si dlhoročný pracovník britskej štátnej správy Robert Morris, ktorý v súčasnosti pôsobí v tíme pre štúdium ústavného poriadku na University College London (UCL). „A otázka pre tých, ktorí chcú veci zmeniť, je jednoducho, aký by v tom bol rozdiel?“ povedal v rozhovore s ČTK.
Podľa Morrisa pôsobí britský monarcha okrem hlavy štátu aj ako „hlava národa“, pričom táto druhá funkcia je dnes dôležitejšia. Spadajú pod ňu aktivity na podporu charít a občianskej spoločnosti či rôzne prejavy k obyvateľstvu, pri ktorých má panovník na rozdiel od oficiálnych štátnických aktov istú slobodu. Morris sa domnieva, že tento systém má svoje klady. „Je praktické mať v spoločnosti autoritu, ktorá môže ponúknuť priestor, ktorý nie je predmetom politického boja,“ povedal.
Podľa najnovších prieskumov má súčasné zriadenie v britskej spoločnosti väčšinovú podporu, avšak táto väčšina sa zmenšuje. UCL uvádza, že podpora monarchie „málokedy klesla pod 80 percent“, avšak v posledných týždňoch sa výsledky prieskumov pohybujú medzi 50 a 60 percentami. Za celkovými hodnotami sa potom skrývajú výrazné rozdiely medzi názormi seniorov a mladých voličov. Len 32 percent respondentov z vekovej skupiny 18 až 24 rokov sa v spracovanom pre BBC vyslovilo za zachovanie monarchie. „Takáto dezilúzia je relatívne novým javom. Ešte v roku 2015 uviedlo 69 percent ľudí medzi 18 a 24 rokmi, že by Británia mala zostať monarchiou,“ napísal v minuloročnom Matthew Smith zo sociologickej agentúry YouGov.
Čítajte viac Fíha! Manželka Karola III. má za sebou viditeľnú premenu. Obzrite si 'novú' Camillu
Kritiku monarchie agentúry AP predtým tlmila úcta ku kráľovnej Alžbete II., ktorá bola v posledných rokoch svojho panovania populárnejšia ako samotná inštitúcia, ktorú viedla. Jej syn Karol III., ktorý sa vlani vo veku 73 rokov stal najstaršou osobou nastupujúcou na britský trón, je výrazne menej obľúbený. Pred rokmi sa dokonca objavil názor, podľa ktorého by väčšina Britov bola radšej, keby Alžbetu vystriedal Karolov prvorodený syn William.
Čítajte viac Karol III., Kate, William... Mladí Briti o kráľovskú rodinu záujem nemajú, hovorí prieskum
Okrem toho sa okolo kráľovskej rodiny vznášajú najrôznejšie otázky ohľadom historických väzieb na otroctvo, rasizmu či vzťahu s médiami, čiastočne v dôsledku napätia medzi kráľovým synom, princom Harrym a Buckinghamským palácom. Kritici monarchie ju označujú za stelesnenie nerovností v spoločnosti a poukazujú na „absurdné“ množstvo palácov a na iné privilégiá, ktorými kráľovská rodina disponuje.
Monarchiu by teoreticky mohol kedykoľvek zrušiť britský parlament, všeobecne sa však predpokladá, že takému kroku by muselo predchádzať jeho schválenie v referende. A nič také sa zatiaľ nerysuje, okrem iného preto, že v Británii nie je politická strana, ktorá by tento postup presadzovala.
Odporcovia monarchie dúfajú, že sobotná korunovácia zviditeľní ich argumenty a odhalí absurditu súčasného systému. Práve ona absurdita však môže byť aj príťažlivá, ako dokazuje prípad austrálskeho speváka Nicka Cavea. Ten bol tento týždeň do polemiky okolo monarchie vtiahnutý, keď dostal negatívne reakcie na správu, že sa korunovácie zúčastní.
„Nie som monarchista, nie som ani royalista,“ odkázal fanúšikom. V texte spomínal na stretnutie s Alžbetou II., ktorá naňho vraj pôsobila „takmer mimozemsky“. „S kráľovskou rodinou ma spája nevysvetliteľná citová väzba: S ich podivnosťou, s hlboko excentrickou povahou celej veci, ktorá tak dokonale odráža jedinečnú zvláštnosť Británie. Tieto veci ma jednoducho priťahujú.“