Pred piatimi rokmi prežil nepríjemný pád, po ktorom musel podstúpiť tri operácie chrbtice. Následná pandémia mu situáciu ešte sťažila. „Rovinu ešte zvládam, ale pri schodoch už potrebujem oporu,“ priznal úprimne v sobotnej talkšou Petra Marcina Neskoro večer. Napriek tomu zostal verný humoru a dnes sa na verejnosti objavuje opretý o palice, no s úsmevom na tvári.
Vernosť Novej scéne
Čálik je spätý s Divadlom Nová scéna od roku 1966. Takmer 60 rokov tu odohral množstvo nezabudnuteľných úloh a pôsobí aj ako umelecký riaditeľ. „Celý život som venoval jednému divadlu. Hosťoval som inde, ale Nová scéna bola vždy moja,“ zdôrazňuje. Jeho výnimočná vernosť jednému javisku nemá na Slovensku obdobu.
Staroba bez prikrášlenia
V relácii otvorene prehovoril aj o starnutí. „Staroba je trápna, kto tvrdí, že je krásna, ten ešte nebol starý,“ povedal s nadhľadom, čím vyvolal smiech v publiku. Hoci téma býva citlivá, herec ju berie s úprimnosťou a typickou iróniou.
Zlomová detská spomienka
K herectvu sa dostal nečakane. Ako dieťa mal nasledovať otcovu krajčírsku dráhu, no pri šití si zranil prst. „Keď som začal plakať, rodičia si povedali, že z krajčíra nič nebude,“ spomína. Práve tento moment sa stal odrazovým mostíkom k jeho budúcej hereckej kariére.
Humor ako liek
Aj vážne chvíle dokáže odľahčiť. Spomenul historku z pohrebu režiséra Pavla Haspru, kde si omylom vzal namiesto tabletky malý gombík, ktorý mal pripravený vo vrecku. „Uľavilo sa mi až keď som prišiel domov a zistil, že liek som vlastne nevzal,“ dodal s úsmevom.
Bohatá kariéra
Za vyše šesť desaťročí stvárnil desiatky filmových a televíznych postáv, jeho hlas poznajú diváci aj z dabingu. Nesmrteľnou sa stala jeho replika „Stoj, tristo hrmených!“ či dabing postavičky strýka Držgroša.