Zdravotné ťažkosti sa objavili už počas pandémie covidu. Čekan prekonal ochorenie dvakrát v krátkom čase a prvý priebeh bol taký vážny, že mal vysoké horúčky a ledva sa dostal do nemocnice. Podľa jeho sestry sa už vtedy ukázalo, že jeho imunita nefunguje tak, ako by mala.
Nasledovali mesiace, keď bol stále unavený, chudol a strácal energiu. „Hovoril som si, že asi rýchlo starnem. Únava, slabosť, podráždenosť… pripisoval som to veku a životnému štýlu,“ spomína herec. Začal cvičiť s trénerom, no stav sa nezlepšoval.
Čítajte viac Zákaz čiernej a detské poistky: Bruce Willis už prakticky nerozpráva, priznáva manželka
Diagnóza, ktorú nečakal
Až keď ho sestra presvedčila, aby šiel k lekárovi, prišli prvé odpovede. Krvné testy odhalili výraznú anémiu a ďalšie vyšetrenia nakoniec potvrdili aCML – veľmi vzácnu formu leukémie, na ktorú neexistuje cielená liečba. Choroba sa dá len tlmiť a jedinou šancou je transplantácia kostnej drene.
„Slovo leukémia som sa dozvedel skôr od kolegyne ako od lekárky. Až doma som si pozrel papiere a pýtal sa, čo znamená to L. Bola to rana, aj keď mi hneď povedali, že nejde o akútnu formu,“ opisuje.
Pozrite si aj:
Tajne podstúpená liečba
Čekan o chorobe povedal len najbližším a vedeniu divadiel. Nechcel, aby ho ľutovali, a pracoval, kým sa to dalo. Keď sa našiel vhodný darca v Nemecku, nasledovala chemoterapia, vypadali mu vlasy aj fúzy a niekoľko týždňov strávil zatvorený v nemocničnej izbe. Po prepustení musel dodržiavať prísny režim a nesmel sa fyzicky namáhať.
Najťažšie obdobie však prišlo, keď sa ukázalo, že sa transplantát vôbec neuchytil. „V nemocnici som trávil denne šesť hodín a mal som pocity úplnej bezmocnosti. Povedal som lekárke, že ak je toto život, možno by som radšej prežil mesiac naplno a potom prešiel do paliatívnej starostlivosti. Odpovedala mi, aby som sa nerúhal a bol rád, že ma vôbec liečia,“ spomína.
Návrat do života
Druhá transplantácia však priniesla výsledky a herec sa postupne zotavil. Dnes je späť na divadelných doskách a hovorí, že choroba mu radikálne zmenila pohľad na svet.
„Človek pochopí, aký vzácny je obyčajný deň. Stačí môcť ísť na prechádzku, dobre sa najesť, zasmiať sa. To naozaj stačí k šťastiu,“ dodal.
