V decembri sa prihovoril verejnosti počas diskusie organizovanej I AM ALS (Som ALS, pozn. red.), v ktorej otvorene prehovoril o fyzických aj psychických dopadoch ochorenia. „Nemám žiadny deň dôvod byť v dobrej nálade,“ informuje People. „Myslím, že by mi nikto nevyčítal, keby som išiel do spálne, zaliezol pod periny a strávil dva týždne plakaním.“
Dane priznal, že už prakticky nemá funkčné pravé rameno, pričom ochorenie sa posúva ďalej, od zhoršenej motoriky až po stratu sily aj v ďalších častiach tela.
Od herectva k boju za povedomie o ALS
Aj napriek ťažkostiam a čoraz častejšej invalidite Dane hovorí, že sa nevzdá. Svoju diagnózu chce využiť ako katalyzátor, nielen pre vlastný život, ale aj na osvetu o ALS. „Už nejde len o mňa,“ povedal s tým, že chce ľudí informovať o tom, čo ochorenie znamená, a upozorniť na prekážky v starostlivosti a liečbe.
Zároveň priznal, ako veľmi mu chýba starý život, obvyklé každodenné veci, sloboda pohybu, spontánnosť. No napriek tomu má stále cieľ – byť pri svojich dcérach a žiť, kým to pôjde.
Boj, neistota a ľudský rozmer
Choroba ALS je krutá, pacienti postupne prichádzajú o schopnosť hýbať sa, hovoriť, až nakoniec aj dýchať. Liek zatiaľ neexistuje. Dane svoju skúsenosť opisuje ako neustálu pripomienku, že život sa v jednej chvíli môže obrátiť naruby.
Jeho otvorenosť a odvaha hovoriť o tom, čo prežíva, telesne i psychicky, priniesla obrovský ohlas. Pre mnohých sa stal symbolom sily aj zraniteľnosti, pripomienkou, že za leskom filmového plátna sú ľudia s reálnym utrpením.