Na slávnostnom otvorení bola vlastne neoficiálne, nesmela mať korunku a prišla aj z dôvodu svojho rodinného vzťahu k majiteľovi kúpeľov Luhačovice (je to jej strýko). Oslovila som ju tesne po prestrihnutí slávnostnej pásky, pretože bolo jasné, že sa nezdrží dlho. Bola milá a ochotná. Rozhovor vznikol za 13 minút. Pri jej výške 181 cm som pri rozhovore musela dosť zodvihnúť hlavu, hoci ani ja nie som práve nízka. Krystyna je vysoká, ale nie „povýšenecká“. Má však jeden veľký hendikep – väčšina žien sa pri nej cíti malá a tučná.
Stretávame sa v kúpeľoch v Luhačovice, na otvorení tzv. Slnečných kúpeľov. Vy pochádzate z Třinca. Tieto miesta tu poznáte?
Samozrejme, chodila som sem odmalička s rodinou. Tie miesta vo mne vzbudzujú nostalgiu, pretože sme tu trávievali voľný čas – ja, sestra, mama, otec, babička… Sú to moje najkrajšie detské spomienky, ako sme s babičkou chodili do tunajšej čokoládovne a prechádzali sme sa s kúpeľnými oplátkami v ruke po kolonáde. Najradšej mám tie jablkové. Naposledy som tu bola, myslím, pred dvoma rokmi a vidím, že je tu vždy niečo nové a stále sa tu niečo deje. Takže som rada, že som sem zavítala znova.
Ste mladá, máte 25 rokov, ale, vyskúšali ste už niekedy kúpeľné procedúry?
Rozhodne áno. Vyžívam sa v nich! Je to skvelý relax.
Takže iste viete, ako chutí tunajšia minerálka? Napokon, pred chvíľou ste si ňou pripíjali zo zlatého kúpeľného pohárika v tvare labute.
Priznám sa, že ako dieťa som sa musela do pitia minerálnej vody nútiť. Chodiť si čapovať Vincentku nepatrilo medzi moje najobľúbenejšie činnosti. Ale naučila som sa to a teraz si to už užívam a vychutnávam.
Foto: Dávid Popovič
Miss World, ktorú ste ako druhá Češka po rokoch vyhrali, sa konala v indickom Bombaji. Nemali ste v Indii žalúdočné problémy? Čítala som, že viaceré dievčatá tam boli choré.
Je to tak. Boli sme tam mesiac a niektoré vrátane mňa sme ochoreli. V mojom prípade sa tak stalo až ku koncu. To viete, človek tam bol dlho, trávili sme čas s množstvom ľudí a stále sme boli pod tlakom, vyčerpané. Žalúdočné problémy som ja konkrétne nemala, hoci niektoré slečny mali problém z jedla. Ja som niečím podobným nikdy netrpela, takže problémy so žalúdkom sa mi, našťastie, vyhli.
Asi máte železný žalúdok.
Dá sa to tak povedať. (Smiech.)
Ale v ten najdôležitejší večer, keď sa rozhodovalo, kto zvíťazí, ste prežili v horúčke.
Horúčku som dostala už dva dni predtým. Priznám sa, aj som sa dosť bála, či vôbec budem môcť súťažiť. V to ráno som cez mobil napísala ľuďom, ktorí sa tam o nás starali, že mám horúčku a nie som si istá, či mi povolia zúčastniť sa na finálovom večere. Samozrejme, že som tam chcela ísť, veď sme sa na to týždne pripravovali, ale zas som to nechcela siliť. Dovolili mi súťažiť, takže som užila lieky na zníženie teploty a pomohol aj adrenalín, samozrejme. Deň predtým sme ešte mali nácvik choreografie, pretože sme tancovali rôzne tance s hercami z Bollywoodu. Bolo to fakt náročné, tancovať na podpätkoch, keď ledva stojíte na nohách. Prežila som to celé ako v mrákotách.
Foto: Dávid Popovič
Na druhý deň ste sa z tých mrákot zobudili a opýtali ste sa sama seba: To vážne? Ja som Miss World?
Takto nejako to naozaj bolo! Došlo mi to celé až na druhý deň a hneď sme odlietali na Maurícius. Leteli sme v noci, o siedmej ráno sme prileteli na Maurícius a veľa sme toho nenaspali. Na letisku nás vítali tanečníci, mali sme program s prezidentom, tlačovú konferenciu… A ešte pár dní som prežila s teplotami.
…takže ste to všetko vnímali v akejsi hladine alfa.
Myslím, že áno, ale dôležité je, že sa všetko podarilo.
Veľa cestujete a ako Miss World iste cestovať budete. Časté presuny z krajiny do krajiny sú náročné. Ako to plánujete zvládať?
Samozrejme, že to nie je zábava a nie je to pre každého. Ale ja som chcela vždy robiť to, čo robím už niekoľko rokov. S modelingom som začala pomerne skoro, mala som trinásť a naučila som sa cestovať, zvykla som si. Veď len v priebehu dnešného dňa sa nachádzam už v treťom štáte. Bola som dnes vo Francúzsku, vo Švajčiarsku a teraz som navečer priletela sem. V noci odchádzam domov do Třinca a verím, že doma si trochu oddýchnem. Pôvodne som mala byť o tomto čase v Indonézii, ale posunuli nám termín. Tak som teda tu!
Foto: Dávid Popovič
Narodili ste sa vlastne na moravsko-slovensko-poľskom pomedzí. Hovoríte aj po slovensky?
„Troška“ viem po slovensky hovoriť. Dosť času trávim aj na Slovensku, moja modelingová agentúra je dokonca z Bratislavy. A do Poľska to mám z domu pár minút. Nie som horolezkyňa, ale na Slovensku mám rada Tatry. V Třinci máme Beskydy, tam mám rada napríklad turistickú trasu na Javorový a Ostrý (ide o Ostrý a Javorový vrch v Moravsko-Sliezskych Beskydoch – pozn. aut.).
Mnohé dievčatá súťažiace o titul miss si ku svojej kráse dopomohli plastickou chirurgiou. Nemyslíte si, že dievča v takejto súťaži by malo byť prirodzene krásne? Vy osobne vraj nemáte nič upravené. Je to pravda?
Áno, je to pravda. Ja som zástankyňa prirodzenosti a toho, aby sa človek nebál ukázať, ak má aj nejaký nedostatok. Či už je to väčší nos, alebo pehy, medzierka medzi zubami. To je niečo, čo človeka ozvláštni.
A kde vy máte nejakú nedokonalosť?
Samozrejme, každý na sebe niečo nájde, každá žena na sebe hľadá zbytočne chyby. Ale moment, keď sa človek prijme taký, aký je, to je tá cesta, aby sme sa cítili dobre. Nemám nič proti plastickým úpravám, ak to niekomu pomôže a bude sa cítiť dobre. Nech sa páči.
Bolo na súťaži Miss World veľa „upravených“ dievčat?
Nebolo ich toľko, ako som čakala. Bolo tam množstvo prirodzených dievčat a boli to naozaj inšpiratívne ženy – pilotky či podnikateľky. Miss World je o tom, aby človek mal aj niečo navyše, nielen krásu. V tom sa mi filozofia Miss World páči.
Vraj ste ako 7-ročná ste videli Češku Taťánu Kuchařovú, ako vyhrala Miss World. Čítala som, vraj vtedy ste si povedali, že raz vyhráte? Alebo je to len taký mýtus, čo sa okolo toho vytvoril?
Nebolo tak, že som si povedala, že to raz vyhrám. Ale povedala som si, wow, to dievča sa mi páči, raz by som chcela byť ako ona. Po prvýkrát som vtedy zaznamenala onen svet miss. Neskôr som začala pracovať ako modelka, potom do môjho života prišlo štúdium práva, biznisu a na Miss ČR ma pôvodne prihlásila moja sestra.
Foto: Dávid Popovič
Od koľkých rokov robíte modeling? Spomínali ste tínedžerský vek?
Áno, s modelingom som začala v trinástich. A na miss som bola prihlásená v roku 2021.
Od akého veku ste takáto vysoká? Máte 181 cm.
V agentúre, keď ma spočiatku ako začínajúcu modelku merali, som mala 174 cm, potom 176 cm a nejako som im potom ešte narástla. (Smiech.)
Porotu na Miss World ste zaujali nezvyčajnou témou, o ktorej sa na noblesných večierkoch a modelingových pódiách skôr nehovorí. Menštruácia.
Padla tam otázka, vraj o akom zdravotnom probléme, ktorý sa týka žien, by sa malo viac hovoriť. A téma menštruácie je stále tabu. Vo svete je množstvo žien, ktoré nielenže nemajú dostatok hygienických potrieb, ale v niektorých osadách, napríklad v Afrike, musia v tomto období svojho cyklu odísť z domu, z komunity a izolovať sa. Zdalo sa mi vhodné pripomenúť to. Bola to jedna z mojich odpovedí, ktorá ma posunula do ďalšieho kola.
Kam pôjdete odtiaľto?
Ešte dnes večer sa vraciam domov do Třinca a strávim tam dva-tri dni s rodinou. A potom ma čaká cesta do Indonézie. (V týchto chvíľach je už slečna Krystyna v Indonézii, možno to sledovať na jej instagramovom profile – pozn. aut.)
Pozrite sa, ako sme nafotili Miss World 2023. Pózovala nám aj v Jurkovičových prezliekacích kabínkach.
Kto je Krystyna Pyszková
Češka s poľským menom Krystyna Pyszková (miery 86–59–89, výška 181 cm) sa po Taťáne Kuchařovej stala už druhou Češkou v histórii, ktorá získala prestížny titul. V marci tohto roka sa v indickom Bombaji stala v poradí 71. Miss World. Krystyna sa narodila 19. januára 1999 len kúsok od slovenských a poľských hraníc. Mesto Třinec (známe Třineckými železiarňami) je vzdialené 32 km od Ostravy a má približne 34-tisíc obyvateľov. V prvej polovici dvadsiateho storočia bol Třinec predmetom sporu medzi Československom a Poľskom. Poľsko sa napokon nároku na Třinec vzdalo v roku 1958. Časť svojho života však Krystyna prežila v Prahe. 25-ročná Češka študuje právo na Karlovej univerzite a tiež administratívu na rakúskej univerzite v Innsbrucku. Medzi jej záľuby patrí maľovanie, posilňovanie, ale údajne aj hra na priečnej flaute a husliach. Medzi srdcové záležitosti však patrí cestovanie a charitatívny projekt v Tanzánii.
Po zvolení za Miss World musela na sociálnych sieťach čeliť aj rasistickým útokom. Neprajníci organizátorom súťaže a porote vyčítali, že „vyzerá ako dvojča minuloročnej víťazky, všetci ale vieme, že korunku mala vyhrať Botswana“. 70. ročník totiž vyhrala Poľka. Niektorým ľuďom prekážalo, že opäť vyhrala blondínka (navyše s poľským menom) a chceli mať víťazku z Afriky. Na finálovom večere sa zúčastnilo až 112 mladých žien z celého sveta. Do top štvorky postúpila okrem nej a Miss Botswany aj Miss Libanonu i Trinidadu a Tobaga.