Po červenom koberci sa prešli hlavné hviezdy snímky aj tvorivý tím, ktorý sa na 59. ročník známeho podujatia dostal. Pozornosť sa sústreďovala predovšetkým na ústredné trio v zložení Vladislav Plevčík, Anna Gajdzíková a Vojtěch Kotek. A, samozrejme, aj na režiséra Petra Bebjaka.
Životopisný film o jednom z najznámejších slovenských spevákov, ktorý zomrel iba vo veku 35 rokov, budil patričné očakávania. Azda aj preto, že jeho pesničky zostali populárne aj po jeho smrti a nezasiahli len jednu, ale niekoľko generácií. Dokonca aj zástupcov tých mladších.
To bol vlastne aj akýsi motivačný dôvod Petra Bebjaka, ktorý pred časom pre Pravdu prezradil, že ho fascinovalo, ako sa Duchoňova tvorba dostala k mladým a stala sa znovu populárnou. Bebjaka inšpirovala divadelná hrá Zem pamätá, ktorú v martinskom divadle hrajú už šesť rokov a stále je vypredaná. Pod úspešnú inscenáciu sú podpísaní dramaturg Róbert Mankovecký a český režisér Jiří Havelka. Obaja sú aj autormi scenára k filmu.
Vladislav Plevčík, ktorý Duchoňa stvárnil, si vyslúžil v kine po premiére doslova ovácie a tiež nadšené hodnotenia divákov. „Je presný, dokonalý,“ znelo v hľadisku, ktoré sa po premietaní spontánne postavilo a niekoľko minút tvorcom nadšene tlieskalo. Plevčík, s ktorým sa Pravda zhovárala ešte počas nakrúcania filmu – pred pár mesiacmi – už vtedy priznal, že ako Karol Duchoň nechodí spávať, ale už sa tak zobúdza (celé video nižšie). Vynikajúcu prácu odviedol aj maskérsky tím.
Prvé recenzie sú prevažne pozitívne, ale objavili sa aj kritickejšie názory. Spolupracovníčka Pravdy Emília Kincelová píše: „Peter Bebjak nás Duchoňovým životom previedol s nesmiernym citom pre spojenie hudby s dramatickými okamihmi, aby dospel do veľkého finále spevákovho konca. Tragický život veľkého talentu podal takisto s citom a ironickým pohľadom na dobu, v ktorej žil.“ (všetky jej postrehy k filmu čítajte tu)
Na serveri Novinky.cz sa zase objavil názor od novinárky Kristýny Skalníkovej, ktorá porovnáva film Petra Bebjaka so snímkou Elvis od Baza Luhrmanna. „Nesie sa podobným prúdom neustálej hudby, dramatických scén, krikľavých farieb a vystupňovaných emócií. Pod všetkými týmito nánosmi, ktoré sú miestami vyčerpávajúce, sa bohužiaľ vytráca hĺbka scenára a psychológie postáv,“ napísala Skalníková, ktorá ocenila pozornosť Duchoňovej tvorbe.