Pýtali ste sa Evy

Ahoj Evka, nepoznám Ťa osobne, nepoznám Tvoje vzdelanie, či si psychológ, nepoznám Tvoju prax. No napriek tomu sa mi páčia Tvoje odpovede a preto Ťa prosím o pomoc. Mám 31 rokov, som 12 rokov vydatá a s manželom máme skvelého 11-ročného syna. Ako sa to už dá zrátať, vydávala som sa pred 20-tkou. V tom však problém nie je. Môj manžel pije. Bolo to tak vždy. Po 11 rokoch manželstva sme konečne získali byt, v zamestnaní som spokojná. Manžel je milý, citlivý muž, nedokážem však pochopiť jeho správanie. Riešila som to viacerými spôsobmi. Ultimátom, ročným odlúčením (v tom čase sme sa stretávali), vysvetlením svojich pocitov - ako to prežívam ja, krikom, plačom, dohodou o liečbe, ktorú nedodržal. On v tom problém nevidí, ja áno. Snažím sa mu vysvetliť, že je pre mňa potrebný, že ho ľúbim a záleží mi na ňom a situáciu chcem riešiť. Pýtam sa ho ako to chce riešiť on. Vtedy neodpovedá. Keď ma chytá panika a bezmocnosť, začnem kričať a poviem veci, na ktoré nie som hrdá. Pred časom aj to, že má nízky plat. On sa snaží vyrovnať môjmu platu nadčasmi (pracuje vo výrobnom podniku ako robotník). Niekedy po "záťahu" na druhý deň mešká v zamestnaní. K situácii zachováva pasívny odpor, nie je agresívny, ale "robí si čo chce". Ako to mám riešiť? Aký zachovať postoj? Za odpoveď vopred ďakujem. PS: Verím, že Tvoja odpoveď nebude pozostávať z toho, že môj manžel má nízke sebavedomie a musím ho ubezpečiť o tom, že mi na ňom záleží, na začiatku vzťahu aj manželstva som bola na materskej dovolenke, bez zamestnania, finančne aj psychicky od neho závislá. Ešte raz ďakujem - Renáta

Milá Renáta, v prvom rade dakujem za uznanie. som rada, ze sa ti moje odpovede pacia a dakujem aj za tvoju doveru. zhodou okolnosti ti v tomto probleme rozumiem. tu nejde o jeho nizke sebavedomie, ani o záležaní. tu ide o chorobu – závislosť na alkohole. vsetky uvahy, dufania a starosti su tu uplne bezmocne. poviem ti to na rovinu. ty sa mozes aj na hlavu postavit a nedokazes nic dovtedy, kym on raz nepovie nahlas, ze ma PROBLEM a ze potrebuje POMOC. kym sa toto nestane, Renata, bohuzial, ty nezmozes nic ani vyhrazkami, ani ultimatom, ani placom. je to hrozne, ale je to tak a potvrdia ti to vsetci, ktori zili s alkoholikom alebo inak zavislym clovekom. on nerobi to co chce, ako ty pises, on robi to, co musi. v tom je rozdiel. svoje pocity mu tiez mozem vysvetli, on ich aj pochopi, to je v poriadku. ale tak, ako si ty teraz bezmocna, tak je on bezmocny voci svojej chorobe. bez protialkoholickej liecby a dohladu odbornika sa bohuzial nepohnete z miesta. podme sa vsak bavit o tebe. Renata, je to velmi smutne, ale v sucasnosti muzovi nepomozes. pomoz ale sebe, pretoze to nici teba a ani si nevies predstavit, ako sa na dieta podpise alkoholizmus rodicov. cize aj pre svojho syna – odstahuj sa, nie na rok, na dva, ale jednoducho dovtedy, kym sa tvoj muz nevylieci. a nestretavaj sa s nim, lebo vtedy ma pocit, ze ta este stale ma. tvoj muz musi pocitit pad na dno. ze kvoli jeho chorobe stratil rodinu a len vtedy sa moze odo dna odrazit. ver mi, je to jedina cesta. Renata, teraz sa to lahko pise, ale ver mi, viem si predstavit, ako sa citis. aj ked to najskôr bude od teba vyzerat zbabelo a podrazacky, nenechaj sa pomylit. v konecnom dosledku, ked sa podari, to budes ty, kto zachrani celu rodinu. prajem vela trpezlivosti, silnych nervoch a pevneho odhodlania.

ahoj evka neviem co si zac ale tvoje odpovede sa mi pacia a mam na nich kladny nazor chcel by som ta poprosit o radu mam partnerku je krasna inteligent super vzdelana atd a ja na nu stale viac a viec ziarlim jej sa to ale nepaci a chce sa so mnou rozviest co mam robit ja neviem co robit dik - romanko

Milý Romanko, dakujem za tvoju pochvalu. moc to pre mna znamena. velmi sa mi paci, ako hovoris o svojej priatelke, je to mile, dnes uz malo muzov hovori o svojich polovickach pekne. hovoris, ze na nu ziarlis. a mas dovod? podla mna nemas, ziarlivost je „len“ crta tvojej povahy. Romanko, necuduj sa, ze sa jej to nepaci. najhorsie je, ked nas obvinuje niekto z toho, co sme neurobili. vtedy nas to hneva. takze neziarli bezdovodne a radsej si uzivajte svoju lasku. krasny den

Evi, nikdy v zivote som nepisala o svojich problemoch, robim to prvy krat, chcela by som vediet tvoj nazor: mam 32, som vydata, mam 5-roc. syna. Problem je v tom, ze este pocas "chodenia" s mojim sucasnym manzelom som spoznala cloveka, ktory ma velmi pritahoval, velmi sme si v niecom "sadli", videla som, ze ani ja mu nie som lahostajna, ale pre ine okolnosti akosi ten vztah nesiel dalej. Nikdy som na toho cloveka nezabudla, niesla som ho niekde vo svojom srdci. V mojom rozhodnuti vydat sa bolo viac rozumu ako ozajstneho zalubenia a lasky, a tiez obavy zo samoty, viem, mala som pockat a nebat sa vykrocit aj do neznama, ale jednoducho som to nespravila. Snazila som sa byt dobrou manzelkou, ale citila som sa hrozne-ako ked robis nieco, co vo svojom vnutri odmietas. Po nasom milovani som mavala pocit zrady samej seba, tazko sa o tom hovori..., az som ho zacala odmietat. Teraz po 7 rokoch som neverna - s NIM, po dlhom case sme sa otvorene porozpravali a zistili, ze naozaj sme to obaja vtedy citili rovnako, ze to nezmizlo ani tymi rokmi... Co mam robit? Ostat s dobrym manzelom, ku ktoremu ale necitim to, co by som mala a chcela, viac-menej kvoli synovi, alebo odist z tohto vztahu aj za cenu, ze ostanem sama? - klara

Draha Klara, tvoj problem je nesmierne smutny. Citim z teba, ze si nestastna, zaroven mas vo veci jasno. ide o tom, aky krok zvolit. vyselektovala si z celeho problemu dve jasne moznosti, len nevies, ktorou sa vydat. zaujimalo by ma, ako to vidi tvoj milenec. je zenaty? opustil by kvoli tebe manzelku? Klara, v zivote sme niekedy vlastnym svedomim prinuteni robit veci, ktore v skutocnosti nechceme. teraz sa neobvinuj zo zrady. praveze si bola k zivotu tvojho syna zodpovedna, pretoze si potlacila city a zabezpecila si namiesto toho synovi otca. nezachovala si sa sebecky, to ta len slachti. syn ma teraz 7 rokov, prednedavnom zacal chodit do skoly, vsak? meni prostredie, spoznava novych ludi. myslim si, ze potrebuje mamu a otca. 7 rokov je velmi citlivy vek, keby mal napriklad 16, je to uplne ine. vies, co by som urobila ja? opytala by som sa tvojho milenca, ako to mysli s tebou dalej. keby bol napevno rozhodnuty, ze chce zit s tebou, tak by som o svojich uprimnych pocitoch povedala manzelovi. aj za cenu nesmierneho sklamania si tvoj sucasny muz zasluzi vediet pravdu. ublizis mu, to vies. ale dostanes to zo seba von, odlahne ti. velmi by ma zaujimalo, ako zareaguje tvoj priatel, ked mu povies, ze to ides vsetko povedat manzelovi. co ked zdupka? aspon budes vediet, ze to az tak vazne nemyslel. a navyse si myslim, ze kedze manzela odmietas, ze aj tak nieco tusi. drzim palce, Klara

Ahoj.Mam 21 rokov a uz niekolko rokov mam na penise malicke vyrazky,niektore z nich idu obcas vytlacit,ale aj tak nezmiznu.Sprchujem sa dva krat denne a pohlavny styk som este nemal,takze nakazeny byt nemozem.Mozes mi prosim ta poradit,ci sa da nieco s tym robit.Dakujem. - dodik

Mily Dodik, tvoj problem moze byt aj alergia. ale ked sa daju vyrazky vytlacat, vyzera to skor na nejaky kozny ekzem. jedine, co mozes urobit, ze navstivit odbornika – jednak kozneho lekara, jednak urologa. a to co najsor. urcite ti to pekne zneprijemnuje zivot a mozno aj kvoli tomu si este nemal sexualny styk. zbytocne sa ti len prehlbuju komplexy, vyries si to co najskor. ak sa hanbis ist k doktorovi, tak je to zbytocne. si dospely muz a svoje „muzstvo“ sa jednoducho starat musis, ako my zeny chodime ku gynekologovi. to je to iste. nikomu to nemusis hovorit a jednoducho sa objednaj k doktorovi. pomozu ti. vela stastia

mam v sebe blok,ktory vznikol zo staleho odmietania mojich snah sa zoznamovat s zenami.moj vyzor bol mladistvy a vraj som aj sympatak,ale problem je v tom,ze mne sa pacia pekne,stihle zeny,ale v mojom okoli/skola,kamosi.../ nikdy neboli a ak boli,boli zadane.preto som to skusal kde som ju uvidel - ulica,mhd zastavky,obchod,uz ani neviem kde vsade.mam strach uz nejaku zenu oslovit,ide o to,ze ked mi povie,ze je zadana v momente ma prepadne totalny smutok.momentalne som permamentne smutny ,kazdy to na mne vidi a trapim sa.pomoz. - ferdis

zda sa mi, ze chces nasilu spoznat peknu stihlu zenu, ktora sa do teba zamiluje a ty do nej. na moj vkus su to dost narocne podmienky a ani sa pravdu povediac necudujem, ze sa ti to nedari a ze si z toho frustrovany. pravu zenu nenajdes, ked si to ty zmyslis, ta pride sama. z osobnej skusenosti ti mozem povedat, ze ked mi zacne nejaky muz na zastavke MHD hovorit, aka som krasna, vacsinou si pomyslim, ze je to nejaky uchyl. oslovit zenu, aby to fungovalo, je umenie. nepovedal si mi, preco chces za kazdu cenu teraz najst nejaku zenu. chyba ti sex? viem, ze niekdy to vyzera tak, ze vsetky pakne zeny su uz zadane, ale nie je to tak. nechaj to ale samo sa vyvinut, lebo nasilim len vela veci pokazis. ked si zachovas trochu odstupu, tak budes pre zeny pritazlivejsi, ver mi. prajem vela trpezlivosti.

Precitala som si dnes tvoju odpoved, dakujem za nu, chcela by som trochu upresnit - moj syn nema 7, ale 5rokov-mozno to nie je take dolezite... Moj milenec je odo mna starsi, rozvedeny asi 10rokov, zije sam. Rozpravali sme sa aj o tom, ako to berie on, chcela som vediet, ci by o mne rozmyslal ako o perspektivnej dlhodobej partnerke, povedal mi, ze ma lubi /aj to citim/, ale nedokazal by asi zit s tym, ze rozbil rodinu a zobral synovi otca, sam ma dceru, s ktorou sa stretava pri kazdej moznej prilezitosti, a vie si to vraj predstavit, pretoze tym presiel. Tym je asi nasa buducnost jasna, ale aj tak nedokazem plnohodnotne zit v tomto manzelstve... - klara

Mila Klara, tvoj priatel ti teda, i ked inymi slovami, povedal, ze by s tym nedokazal zit. je to velmi tazke rozhodovanie. neskusis este par rokov pockat, kym syn apson trochu vyrastie? nerozmyslas nad tym, o com som uz pisala, ze by si sa urpimne zdoverila svojmu manzelovi, co a ako citis? nehovorim, ze tym nieco radikalne zmenis, ale mozno sa situacia pohne z miesta. som ale presvedčena, ze riesenie tvojho problemu je vec niekolkych rokov, vsak, ved to sama na sebe vidis. vela stastia

Mám už niečo po 40-tke, deti v pubetálnom veku, nedobrú skúsnosť z predchádzajúceho manželstva. Som celkom atraktívna, dokonca sa otáčajú za mnou aj mladí muži, no môj problém spočíva v tom, že nie som schopná najsť si partnera, pretože nikomu už neverím. Nahováram si, že deti ma teraz najviac potrebujú, a ja nehľadám ani nijaké príležitosti. Stále ma prenasleduje nejaký démon, že nič nie je také ako sa zdá, že každý sa iba pretvaruje,... Som trochu náročná na seba, ale aj na druhých a preto mi asi nikto nevyhovuje. Čo je v tom, ...? - Malena

Mila Malena, musela si sa velmi sklamat, ked ta prenasleduje takto demon. pravdepodobne si bola nesmierne oklamana. je celkom logicke, ze nikomu a nicomu neveris. A to je aj problem, preco nemas partnera. Malena, pozri, v zivote dostavame strasne rany, bolesti, ktore nikdy nekoncia… ty si jednu poriadnu ranu dostala. skus ale za sebou raz a navzdy zavriet dvere s minulostou. pokial sa neustale budes k minulosti vracat, alebo ta bude ovplyvnovat, nepohnes sa z miesta. pozeraj len dopredu. ista kapitola skoncila, ista este len zacina. a ze neveris? uvolni sa. som presvedcena, ze nie kazdy je apriori klamar a podrazak. skus si radsej muzov trochu preverit, ale urcite im daj aspon sancu. vela stastia a usmevu na tvari

ahoj evi. Mam problem s ktorym si neviem rady. Mam 24 rokov a o 15 rokov starsieho partnera. Vsetko by bolo ok, len mojim blizkym vadi taky velky vekovy rozdiel a ked sa nad tym zamyslim ani ja vlastne s tymto partnerom nepocitam do buducnosti. Uz som spolu 5 rokov a neviem sa od neho odputat.Mam ho velmi rada, ale na druhej strane rozmyslam o tom, ze by to mohlo byt krajsie s mladsim partnerom. porad co robit, dik - zuzana

Mila Zuzka, nazory tvojich blizkych su na jednej strane mozno trochu odovodnene, na druhej strane pre tvoj osobny zivot nepodstatne. ide o tvoje stastie, skor rozmyslaj nad tym, co sa paci tebe. pokial ti je s nim dobre, uzivaj si to. pokial ale zacinas citit, ze vekovy rozdiel zacina byt problem, skus sa od neho trochu oslobodiť. skus si tvorit viac svoj samostatny zivot, lebo cim dalej, tym horsie to pojde. myslis aj na to, ze raz budes mat deti? myslis, ze tvoj partner s detmi pocita? to je velmi dolezita otazka. nemusis to ale vsetko riesit hned dnes. nechaj to plynut a mozno sa to samo vyfarbi. skus sa ho len tak medzi recou opytat, co tak dieta. a uvidis ako zareaguje. skus si zistit co najviac informacii o tom, ako si to tvoj sucasny partner predstavuje do dalsieho zivota. potom budes mat zaklad, na ktorom mozes postavit svoje rozhodnutie. vela stastia.

Mama 14 a velmi sa mi paci jeden chalan(17) boli sme spolu aj v kine sice na vianocne sviatky neskor sme si pisali sms-ky ale nic viac a ja som mu raz napisala,ze uz nemam kredit tak sa neskor porozpravame.Potom sme sa nerozpravali aj ked sme sa stretli iba pozdravili.O 3 mesiace som mu napisala,lebo uz som to nevydrzala.Potom mi napisal,ze ho to zasiahlo.Ked som mu napisala,ze neskor sa porozpravame.Tak sme si znova pisali.A ja som ho pozvala do nejakeho podniku,lebo on by to nikdy nespravil(je hanblivy).Najprv suhlasil,ale neskor napisal,ze je trochu chory a bol aj u doktorky,ale v ten vecer som ho stretla na zastavke(bol trochu zachripnuty)Tak som mu potom napisala,ze inokedy a uz sa mi neozval...Zabudla som povedat,ze jemu vadil moj vek a ked mi hovoril ako sa rozisiel s babou tak ze jej uz nezavolal.Tak co si mam o tomto mysliet?Nemozem to nechat,len tak,lebo stale na neho myslim a je to este horsie ked ho vidim.Tak mi prosim ta porad co mam robit. - Jana

Mila Janka, nie nadarmo sa hovori, ze vo veku, v ktorom si, su lasky – nelasky najhorucejsie. je to preto, lebo este nevies, co niektore city znamenaju. je to normalne. musis vediet este jednu vec. az na male vynimky su city sedemnastrocnych chlapcov velmi premenlive, nie ze by nevedeli lubit, ale trieska to s nimi po hormonalnej a psychickej stranke. takze ked ti najprv nieco slubi a tesne pred tym to odvola, je to uplne normalne. Jani, ja by som urobila nasledovnu vec. zavolala by som si ho niekde, ale keby nechcel, zazvonila by som mu jednoducho pri dverach a na rovinu mu vysypala, co a ako citim. a to, co ti povie, bude pre teba rozhodujuce. sms su sice pekna vec, ale priamy rozhovor nikdy nevynahradia. skus to a uvidis, co sa bude diat, ok? podla toho sa mozes zariadit. vela stastia

ahoj , mozes mi povedat ,co mam robit, ked pekna baba ma problemy so svojim vnutornym ja? chyba mi sebavedomie, i ked som pekna, som neista, lutujem sa atd.neverim si a neviem ako to napravit. nie som stastna vo vnutri.chcem to zmenit,ale ako... - nana kosice

Mila neznama z Kosic, skoda, ze si nenapisala, kolko mas rokov. poradim ti jednu vec. raz som citala pasaz z knihy, ktora dost ovplyvnila moj zivot. niekedy treba sameho seba pozvat na uprimny, tvrdy a nekompromisny rozhovor. priznat si svoje klady a svoje zapory, chyby a naopak vynimocnosti. ale bez lutosti. a potom sa rozhodnut, s ktorymi nedostatkami sa budes zaoberat, a na ktore jednoducho raz a navzdy zabudnes. rozumies mi? porozpravaj sa sama so sebou a prides na mnozstvo veci. druha vec, bolo by pre teba dobre zistit, ci nahodou netrpis naozajstnou depresiou, pretoze to, co pises, mi ju hrozne pripomina. chod za psychologom a povedz mu vsetko, co citis. oni ti pomozu. a za tretie, velmi dobry odburavac nedostatku sebavedomia, je dostatok pohybu, hry a sport. rekreacny samozrejme. prajem vela stastia. hlavu hore, musis sa o svoj zivot postarat sama a nelutovat sa. bud k sebe milosrdnejsia, musis sa brat tak, aby ti bolo samej so sebou dobre.