V devätnástich sme dcére v mieste štúdia kúpili byt, lebo scény doma boli neznesiteľné. Domov chodievala len na otočku a takmer vždy ju vonku čakala nejaká dievčina. Každé dva-tri roky mení partnerky. Jedna u nej ešte býva, za druhou cestuje 200 kilometrov. Manžel už zomrel, žijem sama uzatvorená medzi svojimi úvahami, knihami a liekmi. Dcéra príde, prinesie darčeky, zájde so mnou k lekárovi, ale keď jej poviem, aby so mnou zostala – vyletí ako fúria: Čo odo mňa, mama, chceš? Vy chcete deti formovať podľa svojej vôle, nemáte na to právo, ja som sama sebou, nebudem sa škatuľkovať, ja po deťoch ani mužovi netúžim! Keď nechcem, aby sa zase dva týždne neozvala, radšej mlčím. Prosím vás, lekári, hľadajte liek, aby také nešťastné matky ako ja nemuseli plakať. Manžel nevedel uniesť túto skutočnosť a odišiel na večnosť. Ja som veriaca a zatiaľ ťahám túto káru – ale dokedy? Viete, koľko nás rodičov takto trpí? Oni netrpia, majú svoj svet a ten sa im zdá jedinečný a spravodlivý…
Percentá
Štyri percentá. Najčastejší percentuálny údaj spomínaný v súvislosti homosexuálnou menšinou hovorí o zastúpení ľudí s touto sexuálnou orientáciou medzi populáciou. Kde sa tento údaj objavil? O štyroch percentách začal hovoriť už v päťdesiatych rokoch minulého storočia americký sexuológ Kinsey, samotní homosexuáli často uvádzajú až 10-percentné zastúpenie. Odborníci kritizovali Kinseyho výsledky, hovorili o nich ako o zveličených a urobili nové výskumy, podľa ktorých vyšlo, že napríklad v USA sa tri percentá mužov a dve percentá žien považujú za homosexuálov. Vo Francúzku to je 4,1 percentá mužov a 2,6 percent a žien a v susedných Čechách 2,5 percenta mužov a 3,5 percenta žien. Podľa prieskumu Pravdy z roku 2004 je na Slovensku 2,1 percenta mužov a 3,3 percenta žien s homosexuálnou orientáciou.
Orientácia a správanie
Tí, ktorých sa to priamo netýka, si často neuvedomujú, že existuje rozdiel medzi sexuálnou orientáciu a sexuálnym správaním. Nie, nie je to to isté. Homosexuálna orientácia – to je láska muža či ženy k osobe rovnakého pohlavia. Láska nielen v sexuálnom, ale aj emocionálnom význame. Aj keď mnohí ľudia vzťah dvoch homosexuálov degradujú na čisto sexuálnu stránku a jediné, čo ich zaujíma, je – ako to spolu robia? Homosexuálna orientácia je celoživotný, nemenný a nositeľom nezapríčinený a nezvolený stav, keď je človek sexuálne priťahovaný a vzrušovaný osobami rovnakého pohlavia – tvrdia odborníci. A to sexuálne správanie? Niekedy sa nemusí zhodovať so sexuálnou orientáciou. „Často človek potlačí svoju orientáciu zo sociálnych, kultúrnych či náboženských dôvodov,“ vysvetľuje sexuologička Božena Castiglione. „Žena často obetuje svoju orientáciu na oltár rodičovstva.“
A naopak, za určitých okolností sa „čistý heterák“ môže správať homosexuálne – napríklad pri experimentovaní v začiatkoch sexuálneho života, alebo keď má sťažený kontakt s osobami opačného pohlavia.
Vrodená či získaná?
Vášnivé polemiky sa vedú na tému, či je homosexualita vrodená alebo získaná. Na jednej strane sú zástancovia názoru, že homosexualitu spôsobuje negatívny zážitok z detstva, napríklad rozvod, úmrtie, pohlavné zneužívanie a dá sa správnou liečbou odstrániť. A na druhej strane názory o tom, že homosexualita je vrodená, biologicky podmienená. Jednoznačnú odpoveď nájdete len na internetových stránkach cirkví. Tam sa už menej často spomína, akými spôsobmi sa lekári najmä v druhej polovici minulého storočia snažili vyliečiť homosexuálov. Napríklad o averzívnu terapiu a terapiu elektrošokmi sa pokúšal v Čechách psychiater Kurt Freund – snažil sa, aby sa pacientovi páčili osoby opačného pohlavia vytvorením podmieneného reflexu: pri premietaní pekných chlapcov sa mu podávala látka vyvolávajúca vracanie alebo mu do ruky pustili bolestivý elektrický prúd, pri obrázkoch pekných dievčat zase mierne euforizujúci prípravok. Freund si časom uvedomil, že jeho liečba nikam nevedie a stal sa jednoznačným odporcom akéhokoľvek liečenia homosexuality, dokonca presadil, že v bývalom Československu prestala byť homosexualita trestná.
Na medzinárodných fórach sa objavuje čoraz viac dôkazov o tom, že homosexualita môže byť biologicky podmienená. Jednoducho tak, že počas vnútromaternicového vývoja alebo v ranom detstve sa inak vyvinú sexuálne centrá umiestnené v mozgu – čo môžu spôsobiť gény, hormóny, emocionálny stres matky počas tehotenstva, ale aj jej imunitný systém.
Naše predstavy a realita
„Homošov“ zavrhne aj vlastná rodina, preto sa svojim rodičom s orientáciou nezdôverujú. Majú viac sexuálnych partnerov, často striedajú partnerov, skôr začnú so sexom, zle vychovávajú deti, každá „lesba“ vyzerá ako muž… a ešte desiatky a desiatky iných viac či menej skreslených predstáv má heterosexuálna väčšina. Mariana Šípošová vo svojej výskumnej práci Homofóbia a jej dopad na homosexuálnu menšinu porovnával skupinu heterosexuálov a homosexuálov, aby nesprávne predstavy korigovala. Vyšlo jej napríklad, že homosexuáli radšej o svojej orientácii povedia priateľom (84 percent), ale len polovica matke a tretina aj otcovi. Na rozdiel od predstavy, homosexuáli podľa prieskumu Šípošovej nezačnú s pohlavným životom skôr, práve naopak – homosexuáli v priemere začínali v devätnástich, heterosexuáli v osemnástich.
Potvrdilo sa však, že inak sexuálne orientovaní majú zvyčajne 3 až 5 partnerov, kým ostatní len 1 až 2, tento rozdiel však nie je nijak významný. Homosexuálne vzťahy bývajú síce kratšie, ale to nemá vplyv na spokojnosť homosexuálov vo vzťahu. Zo zahraničného prieskumu zase vyplýva, že u chlapcov a dievčat vyrastajúcich od raného detstva s homosexuálnou matkou bez dospelého muža v domácnosti dlhšie ako štyri roky sa neprejavujú nijaké rozdiely v porovnaní so sexuálnym a sociálnym vývojom detí, ktoré vychováva heterosexuálna matka bez muža. Aj naša predstava o žene „mužatke“ len sčasti zodpovedá skutočnosti. Áno, existujú homosexuálne ženy, ktoré sa obliekajú aj správajú ako muži, v angličtine sa im hovorí butch. Existujú však aj sladké homosexuálne Barbie, ktoré do vžitej predstavy určite nespadajú.
Možno jediným liekom pre nešťastné matky, ale aj desať percent ľudí z prieskumu Pravdy, ktorí by sa nikdy nedali do reči s homosexuálom, je len dostatok informácií o tejto sexuálnej orientácii. A nájdenie vnútornej sily na zmiernenie sa s tým, že moje dieťa je iné. Iné, ako som si predstavovala.