Závislosť na sexe s aprejavuje utkvelou túžbou po pohlavnom styku, ktorá vedie často k promiskuite. Orgazmus poskytuje eufóriu a chvíľkové uvoľnenie – dá sa prirovnať k alkoholickému opojeniu alebo účinkom drogy. Rovnako ako alkoholik v rámci „opice“ trpí pocitmi viny a depresiami vedúcimi k apatii, podobné pocity prenasledujú aj človeka závislého od sexu.
Zataľ čo v USA vyhľadávajú ľudia závislí na sexe odbornú pomoc a zakladajú skupiny „anonymných závislých na sexe“, v Česku a na Slovensku sa to deje len výnimočne. „Jedna z klientiek sa na mňa obrátila až v momente, keď ju jej bývalý sexuálny partner na ulici zbil,“ uviedla Frouzová na konferencii. Až v tom momente si podľa nej uvedomila mladá žena, že s ňou nie je niečo v poriadku. Dovtedy vyhľadávala náhodných mužov a súložila s nimi takmer každodenne.
Nie každý náruživý človek však musí byť závislý na sexe. „Mala som pacienta, ktorý žiadal od manželka sex až desaťkrát denn. Išlo však skôr o citovú kompenzáciu vo vzťahu, keďže dominantná bola manželka a muž cítil prevahu jedine pri súloži,“ vysvetlila Frouzová.
Podotkla tiež, že niekaždá promiskuita znamená závislosť na sexe, ale rovnako ani každý vzťah neznamená lásku. Skôr než za lásku možno niektoré partnerstvá považovať za vzájomnú závislosť dvoch partnerov. K naplnenej láske podľa psychologičky dochádza, keď sa spoja tri prvky – dôvera, vášeň a záväzok. Pokiaľ vzťah stojí len na kombinácii dvoch týchto prvkov, často dochádza ku konfliktom a rozchodom.
Človek závislý na partnerovi sa bojí samotym identifikuje sa prostredníctvom neho a nedokáže si predstaviť, že by bez neho žil. Taký pocit môže viesť k submisívnemu správaniu. Aby predišiel konfliktu, takto závislý človek predstiera len navonok a klame. Býva precitlivený ku kritike, neznáša odsúdenie, hoci sa mu nedokáže brániť. V prípade narušenia vzťahu je taký človek neschopný pracovať, sústrediť sa a robiť čokoľvek iné.
Vnútorná neistota a úzosť, ktorá môže pochádzať z detstva, nútia tiež ľudí vstupovať do siekt. je to závislosť na uzvaretom kolektíve, ktorému jednotlivci určujú identitu. Sekta sa ovláda niekoľkými prvkami: navodzuje u ľudí pocit viny, paranoje, povzbudzuje čiernobiele videnie sveta a buduje sa v nej slepá poslušnosť k vodcovi.
Takmer všetky formy vzťahových závislostí sa však dajú liečiť alebo upraviť v rámci psychologických sedení a púri psychoterapii. Podľa Frouzovej ide len o to – nebáť sa, priznať si problém a osloviť odborníka.