Film je bez divákov mŕtvy, hovorí Jakubisko. Na kedy plánuje premiéru Perinbaby?

Pôvodne plánovanú premiéru na december 2020 museli odložiť kvôli zatvoreným kinám. Jakubisko, ktorý tento rok 30. apríla oslávil 83. narodeniny, pred rokom dokončil trikové scény snímky nadväzujúcej na obľúbenú rozprávku Perinbaba.

„Ak sa nám podarí, aby tí, ktorí chránia naše zdravie, nechali túto starosť na nás a na našich lekároch, ako tomu bolo vždy, tak verím, že sa moja druhá Perinbaba stretne s divákmi a pohladí ich na duši. Ten film je o hľadaní šťastia a lásky,“ uviedol Jakubisko.

Kiná sú kvôli pandémii koronavírusu uzavretá od vlaňajšieho 12. októbra. Počas uzavretí kinosál fungujú iba autokiná, ktoré však neuvádzajú filmové novinky. „Film bez divákov je mŕtvy. A to sa týka všetkého. Myšlienka dostáva zmysel, ak je dostupná ľuďom. Možno preto boli moje filmy Ptáčkovia, siroty a blázni a Dovidenia v pekle, priatelia, ktoré sú polemikou o absolútnej slobode jedinca, dvadsaťtri rokov uzamknuté v trezore. Ideológovia umenia nás zaradili do tábora nespoľahlivých. Umenie je dôležité pre každého človeka, nech s ním súhlasíte alebo nie. Má vyvolať polemiku, nemá slúžiť. To je jeho poslanie,“ vyhlásil Jakubisko.

Čítajte viac Perinbaba má už 35 rokov

Koprodukčnú rozprávku Perinbaba natočil Jakubisko v roku 1985. Vďaka výhodám súčasných filmových technológií v novom filme ožije aj pôvodná Perinbaba s tvárou dnes už nežijúcej talianskej herečky Giulietty Masinovej, manželky režiséra Federica Felliniho. Perinbabu a dva svety začal Jakubisko nakrúcať pred štyrmi rokmi. Počas natáčania na východnom Slovenskom filmovému štábu traja neskôr odsúdení zlodeji ukradli techniku ​​a ďalšiu elektroniku.

„Na Spiši, kde sme natáčali, sme narazili na skutočných nadšencov. Pre mňa ako tvorcu bol úžasný pocit, že som stretol ľudí, ktorí mali radosť, že pracujú a sú súčasťou nášho filmu. Naozaj ma to oslepilo. Nikto z nás vtedy netušil, že čoskoro príde doba, ktorá nám zabráni v tvorbe aj v práci i radosti z nej. Tvorivosť totiž nepatrí len umelcom, ale je podstatou nášho života,“ spomínal Jakubisko.

Vedľa filmu sa Jakubisko venuje aj ďalším aktivitám. Po zavedení obmedzení sa mu náhradou za kameru stalo maľovanie. „Namaľoval som štrnásť olejových obrazov, veľa grafík, poznámkami a kresbami som zaplnil dva objemné diáre,“ podotkol.

Posledným filmom Jakubiska v slovenských kinách bola Bathory, ktorá sa s rozpočtom zhruba 328 miliónov korún zaradila k najnákladnejším filmom v strednej Európe. Spracovanie legendy o čachtickej pani vynieslo Jakubiskovi Českého leva za najlepší výtvarný počin, snímka sa tiež stala divácky najúspešnejším filmom roka 2008.

„Popri maľovaní som ‚čakanie na zázrak‘ využil na dopísanie scenára k filmu Kruh v Kruhu, ktorý reflektuje obdobie tretieho tisícročia. Je to úsmevná tragikomédia o nás všetkých. Zároveň som sa venoval pokračovaniu knihy Živé striebro, kde mapujem môj život v rokoch 1969 až 1989. Prekvapuje ma, že veľa z toho, čo som vtedy prežil, zažívame aj dnes a nielen u nás. dnes je celý svet obmedzený v pohybe a politicky korektná musí byť aj predpoveď počasia,“ dodal Jakubisko.