Kristína Svarinská má to šťastie, že ako herečka zaujala u našich susedov. A rolu jej ponúkla aj režisérka Alice Nellis v rozprávke Sedem zhavranelých bratov, ktorá práve prichádza do našich kín. „Produkcia ma priamo oslovila, bez kastingu, takže rola ku mne vlastne prišla sama,“ opisuje 26-ročná herečka a dodáva: „Nerozmýšľala som ani minútku, pretože Alice Nellis je meno, pojem a mňa teší, že som mohla svojou "trochou“ prispieť k jej filmu."
Kristína nie je pred filmovou kamerou žiadnym nováčikom a tak už môže porovnávať. Je pre ňu práca so ženou-režisérkou v niečom iná, ako keď na režisérskej stoličke sedí muž? „Čo sa mojich skúseností týka, mala som pocit, že skôr muži – režiséri sú tí, ktorí skôr vedia, čo od herca chcú a vedia to presne pomenovať. Ale Alice bola presne ten prípad ženy – režisérky, ktorá vie svoje požiadavky jasne definovať, čím ma práca pod režisérkou, príjemne prekvapila,“ opisuje Svarinská.
Celé nakrúcanie trvalo 56 dní, čo nie je málo. „Práca na filme bola zvládnutá zo všetkých strán, od rekvizít až po kameru. Práve Alice sa postarala o to, aby sme sa cítili skôr rodinne, ako pracovne. Svoje požiadavky vždy podala veľmi ľudskou formou, čo sa mi na nej páčilo.“
Výpravná rozprávka sa nezaobíde bez „veľkých“ kostýmov a práve taký sa ušiel aj 26-ročnej herečke. „Priznávam, svoj kostým som nenávidela. Bol ťažký, upätý, bolo v ňom teplo a aby toho nebolo málo, bola som pod ním aj vypchatá,“ opisuje a dodáva. „Na druhej strane, kostým herca okamžite prenesie do správnej doby, v ktorej sa dej odohráva. Ale v každom prípade uprednostňujem filmy zo súčasnosti.“
Vo filme Sedem zhavranelých bratov zohrali podstatnú rolu aj vtáky, konkrétne krkavce. A práve tie boli pre herečku istým problémom, vyvolávali v nej strach. Scenár však nepustil a Svarinská mala pomerne náročnú scénu v ich obklopení. „Tieto zábery mi neboli príjemné. Musela som sa upokojiť, nadýchnuť a samú seba presvedčiť, že sa mi predsa nemôže nič stať. Ale z vtákov som mala skutočný strach,“ opisuje nakrúcanie a pokračuje: „Bola to pre mňa istá skúška, keďže som bola priamo pred kamerou konfrontovaná s niečím, čo mi je nepríjemné. Keď však ide človek nakrúcať, pred kameru sa postaví s tým, že musí všetko zvládnuť. Ako herečka si predsa nemôžem uprostred nakrúcania postaviť hlavu a zahlásiť, že ‚toto robiť nebudem‘. Prekonala som to a hotovo.“Po nakrúcaní rozprávky si Svarinská chce trocha vydýchnuť: „Práve som skončila štúdium na vysokej škole a tak si plánujem užiť svoje posledné prázdniny. Práca príde na rad po lete.“