„Je to haluz, ale ja nie som taký divák, že sa viem na hocičom zasmiať. Sama sa málokedy v divadle alebo v kine zasmejem – potom, keď sa náhodou zabavím, tak si hovorím, že to asi muselo byť fakt dobré… Skôr ako na deji sa zvyknem smiať na niečom súkromne, lebo napríklad niektorého z tých hercov poznám a príde mi vtipný, ale málokedy sa to tak stretne, že sa zabavím aj na texte alebo prevedení, a to komédie na druhej strane veľmi obdivujem. Spraviť kvalitnú komédiu a dobre v nej stvárniť niektorú z postáv je veľmi ťažké,“ povedala v rozhovore .
Výnimka však podľa mladej brunetky potvrdzuje pravidlo. „Minule som totiž bola na komédii Môj dobrý kamarát v štúdiu L+S a tam som sa fakt schuti zasmiala. Všetci boli takí trefní a vtipní, výborne som sa zabavila a bola som na nich pyšná. Nemám rada dverové komédie, ale toto bolo fakt dobré,“ pochválila svojich hereckých kolegov. „Inak mám rada skôr čierny humor alebo taký Monty Pythonovský,“ dodala herečka, ktorú môžu diváci už čoskoro vidieť na obrazovkách televízie Markíza.
„Hneď po materskej som sa pustila do točenia poslednej série Búrlivého vína, aj keď som pôvodne nechcela ani tak veľmi robiť denný seriál, nakoniec to bola príjemná zmena. Tvorcovia boli veľmi zlatí, vo všetkom sa mi prispôsobovali a bolo mi tam super, teším sa, že som to zobrala. Hrám tam takú zlú, ktorá sa prišla pomstiť, ale potom ma vždy aj tak zmenia na dobrú… Začala som však ako zlá, čo ma veľmi bavilo, lebo tie zlé postavy sa hrajú lepšie,“ poznamenala Porubjaková.
„Teraz skúšam ešte v Astorke prvé predstavenie, odkedy som porodila. Volá sa to Kontajner Paríž a je to také absurdno. Myslím, že sa v Astorke zatiaľ nič také nerobilo, takže to je výzva. Strašne sa z toho teším. Skúšanie je veľmi inšpirujúce, hľadáme správnu mieru štylizácie a hráme sa s textami. Verím, že to bude zaujímavé predstavenie. Premiéra nás čaká šiesteho júna,“ uviedla herečka, ktorá je v spomínanom divadle doslova ako doma.
„Astorka je moje domovské divadlo, hrám tam od materskej už asi rok štyri až päťkrát do mesiaca. Momentálne ma môžu diváci vidieť v Zakázanom uvoľnení, Idiotovi a Láske na Kryme. A okrem Kontajneru Paríž idem skúšať jednu hru aj v Divadle L+S a také zájazdové divadlo s Martinom Mňahončákom. Je toho dosť. Musím si nájsť mieru a ustrážiť si prácu popri malej,“ povedala zaneprázdnená brunetka, ktorá sa navyše nedávno objavila i na plátnach slovenských kín.
„Stvárnila som kamarátku Zuzky Šebovej v komédii Cuky Luky Film – takú, čo všetkému hneď uverí a naletí. Vlastne som si tam zahrala jeden z možných typov kamarátok. Každý možno takú má alebo raz bude mať,“ priblížila. „Ja som nemala veľa nakrúcacích dní, ale zabávala som sa. Mám rada na pľaci spontánny humor, nie ten naučený, a to sa tam dialo, takže to bolo super. Zuzka a Peťa sú zároveň moje blízke kamarátky, sme stále v kontakte a rozprávame sa aj o úplne iných veciach, ako len o tom, ako sa máme. Je medzi nami hlbší vzťah, takže keď mi povedali, že idú robiť film a že tam píšu postavu na mňa, tak som cítila veľkú zodpovednosť a chcela som sa stať toho súčasťou. Ani na chvíľu som sa nezamýšľala, že to môže byť aj prúser, keďže podobný film žánrovo u nás ešte nebol… Podstatné pre mňa bolo, že ma tam chceli a ani sekundu som neváhala. S kamoškami sa ide do úspechu aj do prúseru, to je úplne jedno,“ zdôraznila.
Podľa sympatickej Bratislavčanky treba totiž vždy robiť veci, o ktorých je človek presvedčený. „Keby za mnou niekto prišiel a povedal, že toto je najväčší underground a ja sa dostanem do úplného mínusu, ale budem presvedčená, že to má zmysel, tak do toho jednoducho pôjdem. Cuky Luky Film je síce komerčná vec, no tiež som nevedela, ako to dopadne a išla som do toho aj napriek riziku. Ja som zástancom toho, že každá vec vás niečo naučí. Či už zistím, že na niečo nemám alebo že niečo už nechcem robiť… Každá skúsenosť, pokiaľ to nie je úplná blbosť, je na niečo dobrá a niekam človeka posunie – vo všetkom, v živote, v práci… Treba len skúšať,“ uzavrela herečka.