„Ja som mala rada školu, nepamätám si, že by sa mi do nej niekedy nechcelo chodiť. Raz som ju síce musela vymeniť, lebo sme sa presťahovali do Dúbravky a tam sme mali jedného nepríjemného učiteľa, ktorý hádzal po žiakoch zväzky kľúčov. To ma hneď prvý deň tak vystresovalo, že som doma vyhlásila, že už viac do tej školy nevstúpim. Mama mi teda vybavila, aby som chodila naďalej do mojej starej milovanej školy na Miletičke, ktorú som napokon aj doštudovala,“ zaspomínala si v rozhovore.
Odjakživa mala pritom podľa vlastných slov najradšej literatúru. „Už od tretieho ročníka ZDŠ ma posielali na rôzne recitačné súťaže, tak sa vlastne spustilo také moje recitačné obdobie, postupne som pochodila nesmierne veľa Hviezdoslavových Kubínov a poéziu milujem dodnes,“ poznamenala 55-ročná rodáčka z Martina.
Neskôr sa na základe vzťahu k recitovaniu prihlásila aj do dramatického krúžku. „Chodila som k pani učiteľke Saške Skořepovej a tá spečatila môj osud. Keď som sa totiž po gymnáziu rozhodovala, čo ďalej, navrhla mi, či by som neskúsila herectvo. A bolo rozhodnuté. Že sa raz stanem herečkou, by mi pritom v živote nenapadlo, pôvodne som chcela byť učiteľka,“ zasmiala sa Sanitrová.