„Nechcem, aby to vyznelo v zlom slova zmysle, ale keď som si založil rodinu a narodil sa mi prvý a druhý syn, tak sme s manželkou nejako vedome – dobrovoľne, nechali prácu plynúť, čo z toho vyjde. Rodina sa stala pre nás prioritou,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA.
Už začiatky hereckej púte známeho rodáka z Veľkých Levár celkom znechutili. Pri tejto profesii podľa vlastných slov zostal, lebo mu nič zmysluplnejšie neprišlo do cesty. „V tých časoch, keď som začínal, nebolo nič. Dnešní mladí herci si nevedia predstaviť, že by teraz, keď sa rozbiehajú, prišla revolúcia a desať rokov by nič nebolo. Ja som to zažil. Najprv všetko išlo, potom zrazu prišla revolúcia a desať rokov ticho a vy ste sa začali potácať v nejakom dabingu pri mexicko-španielskych telenovelách. Už vtedy som sa sám seba pýtal, či toto je to, čo chcem. Ibaže som si stále hovoril, že uvidím o rok a ak nič zmysluplné nepríde, tak si nájdem niečo iné – až som zistil, že mám zrazu päťdesiatsedem a už som to mal dávno vyriešiť. Mohol som byť niekde úplne inde aj hlavou, aj spokojnosťou,“ poznamenal Višňovský.
Charizmatického herca odjakživa lákala napríklad práca s drevom. Na Slovensku by však žiť nezostal. Nevidí tu totiž v žiadnej oblasti života normálny ľudský prístup. „Som znechutený z toho, ako tu ľudia dnes s vami jednajú, na úradoch, všade, nevidíte tu žiadnu ústretovosť. Keď mi teraz niekto povie, aby som toľko nefajčil a dával si na seba pozor, tak sa len opýtam sám seba, ‚A načo? Aby som tu žil do 75-ky a zobral 260 eur dôchodok? O čo tu bojovať?‘ Ja viem, že sa to zle počúva, no takáto je moja nálada. Preto sa aj radšej vyhýbam rozhovorom, nebudem tu dve hodiny kydať. Ja už som skrátka niekoľko rokov v rozpoložení, že si hovorím ‚Načo to celé je?‘,“ uzavrel.