Hlavnými hrdinami sú dvaja nešikovní čerti – Popelák v podaní Jakuba Prachařa a Uhelák, ktorého stvárnil Dominick Benedikt. Vládca pekiel dvojicu pošle za trest do sveta, aby do mesiaca priviedli každý jednu hriešnu dušu. Úlohu sa im však od začiatku nedarí splniť, pretože namiesto, aby ľudí zvádzali k hriechom, im neúmyselne pomáhajú. V prestrojení za paholkov sa napokon dostanú na statok, kde sa zoznámia s vypočítavým sedliakom, ktorý chce vydať svoju dcéru Haničku za nafúkaného statkára Kopyta. Hanička však miluje šuhaja Jána a Popeláka s Uhelákom tento cit tak očarí, že o sile a čistote ich lásky uzavrú stávku so samotným Luciferom.
Okrem Prachařa a Benedikta si v rozprávke zahrali aj Sara Sandeva, Richard Jaroslav Müller, David Gránský a ďalší. O hudbu sa postaral Miloš Krkoška a kameru zastrešil David Ployhar.
Richard Jaroslav Müller a Dominick Benedikt v rozprávke stvárnili svoje prvé väčšie filmové úlohy. „Bola to krásna skúsenosť, stretol som veľa zaujímavých ľudí a točilo sa nám krásne. Je to určite úplne iné ako nakrúcať bežný film. Čertoviny majú podľa mňa veľmi zaujímavý scenár, sám som sa na ňom bavil. Zakaždým, keď som ho čítal, som tam objavil niečo nové. Je tam mnoho zápletiek, ktoré by človek už nečakal a celý film má zároveň krásnu kameru. Keď som sa rozhliadal po tých lokáciách (Južné Čechy, pozn. red.), hovoril som si, aké je to tam pekné, no keď si David rozložil kameru a potom som sa na tú okolitú krajinu pozrel cez jeho objektív, tak som si vzápätí hovoril ‚Veď to je ešte krajšie!‘,“ uviedol v rozhovore Müller.
Benedikta zas najviac počas nakrúcania bavilo, že sa nemusel do svojej roly nijako štylizovať. „Je to taká postava ušitá mne na telo. Ja som čert aj normálne v živote, takže som si len občas nasadil rohy alebo som sa nechal nalíčiť, občas som vyplazil jazyk a len som si to užíval. Blbol som si, ako si blbnem normálne. Dokonca som nepotreboval ani parochňu, pretože mám po mame kučeravé vlasy,“ zasmial sa Benedikt. „Je to krásna rozprávka, ktorá je úplne iná ako ostatné Zdeňkove rozprávky. Dá sa prirovnať k Princezne ze mlejna, ale Princezna ze mlejna to, samozrejme, nie je. Je to rozprávka s inou zápletkou, s inou pointou aj s iným ponaučením na konci,“ doplnil dvojicu nováčikov už skúsenejší David Gránský.
Troška si hlavných protagonistov vyberal podľa toho, kto sa mu do úloh skrátka hodil. „Ja pozerám na typ, ktorý sa mi hodí do roly. Či je známy alebo neznámy, je mi jedno, hlavne, že sa mi tam hodí – vtedy ho obsadím. Priznám sa, že skôr robím s tými neznámejšími tvárami, pretože pri známych si divák hneď povie, že ‚A tohto sme videli tam a tam‘ a to ja nemám veľmi rád,“ priznal režisér, ktorý chcel prostredníctvom Čertovín najmä v deťoch vzbudiť lásku k vlasti a podnietiť ich k rozvíjaniu koníčkov.
„Touto rozprávkou sme chceli, najmä malým deťom, ukázať nielen ten príbeh, že keď je človek dobrý a slušný, tak dôjde do dobrého konca, darí sa mu a že nad ním ani peklo nemá žiadnu moc, ale chceli sme tiež, aby si uvedomili a všimli si, aká je naša zem krásna, že nemusia cestovať na dovolenku do Karibiku alebo do Dominikánskej republiky, keď nepoznajú poriadne ani Česko a Slovensko. Bol by som rád, keby si české a slovenské deti uvedomili, že aj u nás máme mnoho krásnych miest, krásnu prírodu, krásne kroje, že máme krásne ľudové pesničky a aby na to boli hrdé. A pokiaľ ich mamičky, tatinkovia, babičky a dedkovia chodili spievať alebo tancovať do nejakých súborov, aby v tom pokračovali, aby si aj oni našli svoje záľuby, aby mali radosť, že niečo aktívne robia, hrajú divadlo alebo tancujú a nie len pasívne prijímali nejaké videohry, kde sa medzi sebou mlátia rôzne príšerky,“ poznamenal Troška.
Veľa času v rámci nakrúcania rozprávky venovali podľa jeho slov úpravám prostredia i samotného obrazu. „Keď prídete na to miesto, na ktorom chcete natáčať, musíte sa najprv pozerať, čo všetko tam prekáža. Keď robíte film zo súčasnosti, tak je úplne jedno, či vzadu letí lietadlo alebo tam ide traktor, ale keď robíte rozprávku, tak to tam nemá čo robiť. Je toho toľko, že si to niekedy ani nestíhate uvedomiť. Prídete na dvor a zistíte, že sú tam odkvapy, hromozvod, satelit a rôzne betónové veci… To všetko sa musí zamaskovať a to, čo zamaskovať nejde, napríklad drôty elektrického vedenia pri rybníku, sme potom okienko po okienku na počítači gumovali. Alebo také nebo počmárané lietadlami, to je niečo také strašné! V jeden deň sme točili, bolo krásne počasie, nádherná viditeľnosť a zrazu sme napočítali na nebi krížom krážom 27 čiar od lietadiel. Potom musel asistent kamery nafilmovať čisté nebo a to sme v počítači vymenili za to počmárané,“ priblížil Troška. „Triky sme inak využívali len jednoduché, žiadne také, že zrazu priletí laserová guľa a buchne, stavali sme na trikoch podobných tým, ktoré môžete vidieť v starých českých rozprávkach – že niekto rýchlo alebo pomaly zmizne alebo sa premení, žiadne zložité čáry-máry. A na tú iskru, keď si čert odpľul, sme použili obyčajnú prskavku,“ prezradil 64-ročný rodák zo Strakoníc.
Snímkou by chcel podľa vlastných slov divákom a diváčkam sprostredkovať i v zimných mesiacoch aspoň kúsok slnka. „Teraz je vonku hnusné počasie, je zima, hmlisto, prší, padá sneh, no keď prídete do toho kina a vidíte zrazu to nádherné leto, tak vás to úplne očarí,“ uzavrel.