„Ako malý som daboval, no neskôr som začal mutovať, tak mi ten hlas tak skákal, že to už nebolo použiteľné,“ prezradil v rozhovore mladý rodák z Ivančíc, ktorý neskôr študoval tanečné i herecké konzervatórium a JAMU a dnes pôsobí v troch českých divadlách – v Divadle na Vinohradech, Západočeskom divadle v Chebe a Karlovarskom mestskom divadle.
K herectvu ho do veľkej miery viedla po celý čas mama. „Mama sa vlastne vo mne tak vyprofilovala. Chcela byť herečka a nepodarilo sa jej to, no celý život sa točí okolo umenia, bola asistentkou réžie a podobne. To ona sa ma jedného dňa opýtala: ‘Nechcel by si ísť na tanečné konzervatórium?‘ Ja že nie, lebo tanec je pre gayov… Na čo mi ona povedala: ‘Budeš mať v ročníku 36 dievčat a vy budete len šiesti chlapci…‘ Tak ja že ‘Aha!‘ A tak som tam napokon šiel,“ prezradil Benedikt.
„No ono to celé bol vlastne taký zámer, aby som sa ako dieťa dostal do lepšej kondičky – bol som taká guľôčka, potreboval som viac pohybu. A keď som už bol vo forme, oveľa ľahšie sa mi robili prijímačky na herectvo. Všetko to tak na seba nadväzovalo a postupne vychádzalo. Mám z toho veľkú radosť, dúfam, že sa mi splní všetko, čo som si naplánoval,“ poznamenal Benedikt, ktorý sa nedávno objavil i v novej rozprávke Zdeňka Trošku Čertoviny (2018), kde stvárnil jednu z ústredných postáv, čerta Uheláka. „Dúfam, že nejaká takáto filmovacia príležitosť ešte príde, že budem mať možnosť natočiť časom niečo ďalšie,“ podotkol mladý herec.
Nad dabingom napriek príjemnému hlasu momentálne nerozmýšľa. „K dabingu som sa vrátil len pri Čertovinách, kde som musel nahrať postsynchróny samého seba. To je, ako som zistil, neskutočne ťažké, pretože vám v hlave hneď beží kritika, čo ste mohli urobiť lepšie. A najťažšie z toho celého bolo nahrať smiechy, smiať sa do úst sebe samému. No myslím, že sa podarilo,“ dodal Benedikt.