Rozprávka z roku 1964 priniesla vtedy šestnásťročnej Sedychovej obrovskú popularitu. Stala sa idolom mnohých ruských mužov, ktorí snívali o podobnom bozku, aký od nej dostal filmový Iváňuška, a vyznávali jej lásku v tisícoch listov.
Bozk s predstaviteľom Ivana Eduardom Izotovom bol pritom prvým v jej živote a ako neskôr priznala, aj nezabudnuteľným intímnym zážitkom.
Okrem Mrázika sa však Sedychová, ktorá v čase natáčania študovala baletnú školu a venovala sa krasokorčuľovaniu, vo filme výraznejšie nepresadila. Jej otec bol plukovníkom letectva, matka filologičkou. Absolvovala baletnú školu pri Veľkom divadle.
Život zasvätila prevažne baletu a až neskôr sa začala opäť venovať herectvu, predovšetkým divadelnému, ale aj vo filme.