„Ak si človek nestojí za tým, čo hrá, nikdy to nedokáže poriadne stvárniť. Tú neistotu alebo skutočnosť, že sa vám to nechce hrať, režisér vidí a ustriehne aj to, že hercovi určitý typ postavy nesedí, že to skrátka nie je dobré,“ uviedla v rozhovore.
Herec podľa nej musí často hľadať pri stvárnení postavy určitý kompromis. „Postavy, ktoré my herci hráme, často nie sú divákom sympatické, no nie vždy predsa musia byť… Ja osobne mám rada farebný repertoár. Keď herec hrá stále tie isté typy, už je to preňho časom nuda. Potom si ho aj ten divák často zaškatuľkuje a myslí si, že ten herec nevie zahrať nič iné, a to my herci nemáme radi. V tomto sme všetci tak trochu ješitní,“ zasmiala sa sympatická rodáčka z Bratislavy, ktorá už v divadle i vo filme niekoľkokrát stvárnila negatívne úlohy.
„V divadle som hrala nesympatické postavy dokonca viackrát, napríklad v Moliérovi od Bulgakova, ktorého režíroval Martin Huba. Tam som hrala Armande Béjartovú. To bola mladá baba, ktorá bola vydatá za starého Moliéra a po čase ho podvádzala s mladým hercom, s ktorým ich Moliére potom prichytil. Ja si myslím, že taký človek, ako ona, nie je veľmi sympatický… A takýchto postáv som stvárnila viac. Napokon aj vo filme… Lucia, ktorú som si zahrala v Chate na predaj, takisto nebola veľmi sympatická, s tou som tiež chvíľku bojovala. Dá sa ju síce podľa mňa pochopiť, ale nebude to pre diváka úplná sympaťáčka,“ poznamenala Bárdos, ktorej však negatívne postavy napokon celkom imponujú, a to najmä z jedného dôvodu.
„Všetci sa totiž v reálnom živote snažíme byť dobrí, aby aj na nás boli druhí dobrí, ale to zlo a ten hnev máme všetci tiež v sebe a cez tieto postavy môžeme my herci takéto energie zo seba vydať, preto sa v nich aj mnohí herci podľa mňa tak vyžívajú,“ uviedla herečka.