Zažiaril v komediálnych aj v dramatických úlohách, je však známy aj ako milovník vína a dobrého jedla. Legendárny francúzsky herec Depardieu sa vo štvrtok 27. decembra dožíva 70 rokov.
Gérard Depardieu sa narodil 27. decembra 1948 v Châteauroux vo Francúzsku. Jeho detstvo nebolo idylické. Vyrastal spolu s piatimi súrodencami v rodine robotníka, ktorý prepadol alkoholu. V dvanástich rokoch odišiel z domova, potĺkal sa po svete a ako mladistvý delikvent sa často dostával do sporu so zákonom aj s jeho predstaviteľmi. Jeho život zmenilo stretnutie so študentom herectva, ktorý mladému Gérardovi poradil, aby sa tiež vydal na hereckú dráhu. Začal navštevovať školu Théâtre National Populaire a už v roku 1970 sa objavil v prvých filmoch.
V roku 1973 si zahral v známej dráme Deux hommes dans la ville (Dvaja muži v meste) po boku takých hviezd ako Alain Delon a Jean Gabin. Výrazne však zaujal o rok neskôr v odvážnom filme Les Valseuses (Buzíci, 1974) režiséra Bertranda Bliera. V malej úlohe poštára sa zjavil aj v komédií Les Gaspards (Krysy z temnôt).
Komediálne role ho sprevádzali aj v 80. rokoch 20. storočia. Režisér Francis Veber ho obsadil do filmu La chévre (Kopyto), kde vytvoril výborne sa dopĺňajúcu dvojicu s komikom Pierrom Richardom. Kombinácia dvoch odlišných hereckých typov, zmäteného a naivného Richarda so zemitým Depardieuom zafungovala aj v ďalších filmoch Les compérs (Otec & otec, 1983) a Les Fugitifs (Utečenci, 1986).
Udomácnil sa aj v americkej kinematografii, kde prvý raz zažiaril v komédií Green Card (Zelená karta, 1990) po boku Andy MacDowellovej. Divácky úspešná bola komédia Mon péres, ce héros (Otec alebo milenec, 1991). V roku 2001 ho opäť režisér Veber obsadil do komédie Le Placard (Kondomédia) a o dva roky neskôr do filmu Tais-toi! (Drž hubu!), kde vytvoril herecký tandem so Jeanom Renom, pre zmenu však tento raz Depardieu stvárnil toho prostoduchejšieho člena dvojice.
Výpočet jeho filmov by nebol úplný bez zmienky o sérii rozprávok o Asterixovi a Obelixovi. Depardieu bravúrne zvládol aj dramatické úlohy vo filmoch Cyrano de Bergerac (Cyrano z Bergeracu, 1990), Le Comte de Monte Cristo (Gróf Monte Christo, 1998), Les Misérables (Bedári, 2000), Rasputin (2013) a v mnohých ďalších.
Za postavy vo filmoch Le Dernier métro (Posledné metro, 1980) a Cyrano z Bergeracu získal dvoch Cézarov a za snímku Cyrano z Bergeracu bol nominovaný na Oscara. Cenu pre najlepšieho herca získal na festivale vo francúzskom Cannes a je majiteľom množstva ďalších ocenení.
Gérard Depardieu si v júni 2010 prevzal v Trenčianskych Tepliciach v rámci medzinárodného filmového festivalu Art Film Fest prestížne ocenenie Hercova misia.
Francúzsky herec a milovník života je aj zanieteným vinárom. Je spolumajiteľom renomovaného vinárstva vo Francúzsku a okrem toho vlastní vinice aj v Španielsku, Alžírsku, Argentíne, Maroku a v USA. Jeho vinárstvo Chateau de Tigne leží v oblasti, kde sa dorába svetoznáme Rosé d'Anjou.
Gérard Depardieu má okrem veľkého počtu divadelných a filmových úloh na konte aj viacero deliktov pod vplyvom alkoholu vrátane škandálu na palube lietadla, kde sa vymočil v uličke. Herec sa obhajoval tým, že pitie alkoholu je „súčasťou jeho živelnej povahy“.
Hercom bol aj jeho syn Guillaume Depardieu. V roku 1991 hral po boku svojho otca vo filme Tous les matins la monde (Všetky rána sveta), no v roku 2003 prerušili kontakty. Guillaume Depardieu zomrel v októbri 2008 len ako 37-ročný.
Gérard Depardieu sa v decembri 2012 stal ďalším bohatým Francúzom, ktorý si hľadal útočisko mimo svojej krajiny. Príčinou bolo zvyšovanie daní vo Francúzsku. Začiatkom januára 2013 získal občianstvo Ruskej federácie a to priamo na stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v čiernomorskom prístavnom meste Soči. Aj v Rusku sa však v roku 2018 ocitol na zozname dlžníkov, no keďže v tejto krajine nevlastní nijaký majetok, exekútori od neho nemali čo vymáhať.
Ešte v roku 2016 na adresu svojej pôvodnej vlasti vyhlásil: „Som svetoobčan. Francúzsko sa stalo Disneylandom pre cudzincov. Obývajú ju idioti, ktorí vyrábajú víno a zapáchajúci syr pre turistov. Už tam neexistuje žiadna sloboda, ľudia sú manipulovaní.“