„Zaujal ma názov, neviem prečo, pripomínalo mi to troška Einsteina – čím rýchlejšie plynie čas, tým sa vám skracuje život. Autorka mala veľmi zvláštny štýl, bolo tam niečo fascinujúce, zaujala ma tým, že to celé dala do postavy starého človeka. Potom som sa dočítala, že bola dosť chorá a knihu písala ako svoju očistu,“ povedala Furková, predstaviteľka hlavnej postavy – zvláštnej ženy Mathey, ktorá žije s večným, možno aj pravdivým pocitom, že je neviditeľná: neviditeľná pre rodičov a neviditeľná v škole.
V mladosti ju trafil blesk, teraz je stará a cíti, že jej ostal len malý kúsok života. Rozhodne sa, že s ním naloží celkom inak ako so svojím predchádzajúcim životom. Prišla o manžela a svoje bytie musí znova reštartovať.
„Kniha obsahuje neskutočné množstvo iných situácií, ale nám išlo iba o to, aby to bolo o človeku, pretože teraz je doba, že sa divadlá zaoberajú veľkými témami, a zabúda sa pritom, že tie témy vlastne robia ľudia. Zdá sa mi, že sa zabúda na človeka, na osamelého človeka a osamelý človek je každý druhý, tretí, či si to uvedomuje, alebo nie,“ dodala herečka k hre, ktorej témou nie je len osamelosť, ale aj zmätenosť a smrť. Hlavná hrdinka sa však so všetkým vyrovnáva a oslobodzuje cez humor, absurditu a ľahkosť: „Smrť je súčasť života, pomôže vám v prekonávaní seba samého, pomôže vám vyliečiť cit osamelosti, cit beznádeje.“
V predstavení s podtitulom Možno si ma niekto všimne. Nikdy nie je neskoro, ďalej účinkujú Ady Hajdu, Pavol Šimun a Tomáš Mrekaj a. h. Scénu a kostýmy navrhol Tom Ciller, výtvarná spolupráca Renáta Ormandíková. Autorom hudby je Kamil Mikulčík.
Úspešný debut mladej nórskej autorky Kjersti A. Skomsvold Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia preložili do 25 jazykov, vrátane slovenčiny. Knihu ocenili v roku 2009 prestížnou Cenu Tarjeiho Vesaasa, ktorou Nórsky zväz spisovateľov každoročne odmeňuje najlepšieho debutanta v oblasti krásnej literatúry. Dramatizáciu knihy nórskej autorky v preklade Miroslava Zumríka pripravil Jakub Nvota, ktorý sa ujal tiež réžie.