Oscara získal ako prvý španielsky herec za rolu v thrileri bratov Coenovcov Táto krajina nie je pre starých – jeho psychopatický Anton Chigurh je jedným z najmrazivejších darebákov filmových dejín. A s hereckou hviezdou Penélope Cruzovou tvoria slávny manželský pár. V piatok 1. marca Bardem oslávi 50 rokov.
Javier Ángel Encinas Bardem pochádza z Las Palmas na Kanárskych ostrovoch, jeho rodina sa filmárčine, väčšinou priamo herectvu, venuje od úsvitu celuloidových dejín. On sám odohral prvú miniroličku už ako šesťročný.
Mihol sa aj v niekoľkých seriáloch, potom koketoval s maliarstvom a športom. Študoval na madridskej Škole umenia a remesiel, pretože sa chcel stať maliarom, ale štúdium nedokončil. Vystriedal rôzne zamestnania, od vyhadzovača po striptéra. Tiež bol členom juniorského národného tímu v ragby a vystupoval s kočovným divadelným súborom po celom Španielsku.
V roku 1992 sa v bizarnej, horko sexuálnej komédii Bigasa Lunu Šunka, šunka objavil Bardem v úlohe sexi svalovca Raúla: práve tu sa zišiel s vtedy tiež začínajúcou Penélope Cruzovou, a vytvorili častý herecký pár, medzi inými napríklad vo vzťahovej dramédii Woodyho Allena s názvom Vicky Cristina Barcelona (2008) či naposledy sa objavili spoločne v snímke Všetci to vedia, ktorú režíroval iránsky režíser Asghar Farhadi. Bola to však práve Vicky Cristina Barcelona, pri ktorej sa zblížili aj v osobnom živote, o dva roky neskôr sa vzali.
V snahe nespadnúť do škatuľky pohľadných svalovcov Bardem odmietol niekoľko podobných rolí. Z dvadsiatky jeho španielskych snímok vyniká jeho policajt David, ktorý po ťažkom zranení zostane pripútaný na invalidnom vozíku, v psychologickej dráme Pedra Almodóvara Na dno vášne (1997). V tomto filme si zahrala aj jeho matka Pilar.
V jeho filmografii vyčnieva aj Volanie mora z roku 2004 v réžii Alejandra Amenábara – skutočný príbeh Ramóna Sampedra, muža, ktorý ochrnul po nešťastnom skoku do vody a ktorý viac ako štvrť storočia žiada úrady o eutanázii.
V roku 2000 vyniesla Bardema medzi svetovú hereckú elitu dráma Kým sa zotmie o homosexuálnom kubánskom básnikovi Reinaldovi Airenasovi. Vďaka nemu sa stal prvým španielskym hercom s oscarovou nomináciou. O dva roky neskôr si zahral v režisérskom debute Johna Malkovicha Tanečník zhora. A objavil sa aj v Goyových prízrakoch (2006) Miloša Formana.
Oscara za rolu zabijaka vo filmovej adaptácii knihy Táto krajina nie je pre starých (2007) bratov Coenovcov venoval svojej matke, Pilar, ktorú priviedol so sebou na ceremoniál. Na konci svojej ďakovnej reči jej povedal v španielčine: „Mami, toto je pre teba, pre tvoje vnúčatá, pre tvojich rodičov, Rafaela a Matildu, je to pre hercov v Španielsku, ktorí podobne ako ty vniesli do nášho povolania dôstojnosť a hrdosť. Je to pre Španielsko a pre vás všetkých.“
V tom istom roku si Javier zahral aj vo filmovom spracovaní knihy Gabriela Garcíu Márqueza Láska v čase cholery režiséra Mikea Newella. Tretiu nomináciu na Oscara mu priniesla rola v snímke Biutiful v roku 2011, ktorý režíroval Mexičan Alejandro González Iñárritu. Bardem sa vyjadril, že úloha Uxbala, ktorý bilancuje vlastný život, pre neho bola najprospešnejšia a najnáročnejšia zo všetkých, ktoré doteraz stvárnil.
Bardem je fanúšikom metalu, obzvlášť skupiny AC/DC. Zaujímavosťou je, že nevlastní vodičský preukaz a za volant sadá len vo filmoch. V ankete britského časopisu pre mužov GQ ho v roku 2011 vyhodnotili ako najlepšie oblečeného muža planéty.