Zaujala vás téma Teroristky, kde si slušný a pokojný človek volí cestu násilia, aby vyriešil neriešiteľnú situáciu?
Určite, je to veľmi aktuálna téma, najmä v dnešných časoch, ktoré žijeme. Ľudia prišli o ilúzie, vieru v systém, vieru v ľudí, do ktorých vkladali nádej, že budú slušnými a zodpovednými zástupcami ich postojov. Je prirodzené, že pri každodenných bojoch s mocou sa niektorí uchýlia k extrémnym riešeniam. Dôležité však je vysvetľovať, že ani to nie je cesta a treba si v tom marazme zachovať tvár, dôstojnosť a zdravý úsudok. Komunikovať, vysvetľovať, overovať fakty a nekonšpirovať.
Do filmu Radka Bajgara ste sa dostali cez klasický kasting. Viete odhadnúť, čo rozhodlo, že si vás režisér vybral do jednej z úloh?
To je otázka skôr na pána režiséra. Pravdepodobne som mu sadla do jeho predstavy o Lenke, mojej filmovej postave. Snažila som sa byť čo najautentickejšia a tak nejako intuitívne ísť po pocite, ktorý som z nej mala. Asi to zabralo.
Vo filme ste matkou dcéry. Je pre herečku, ktorá je zatiaľ bezdetná, ľahké stvárňovať mamu s jej typickými starosťami ale aj radosťami?
Herci často pracujú aj s okolnosťami, ktoré nezažili a rola matky je jedna z nich. Nie je to prvýkrát, čo hrám mamu a je to určite príjemný posun. Mám okolo seba veľa matiek s deťmi, takže o inšpiráciu nie je núdza.
Matkou, tiež takou, ktorá rieši situáciu podľa mnohých extrémne, ste aj v seriáli Sestričky. Pripravuje sa druhá séria. Kam sa vaša postava posunie?
To by som aj rada vedela (úsmev).
Pred kamerou ste sa v Teroristke stretli s niekoľkými výnimočnými menami. Azda najviac zarezonuje Iva Janžurová, ktorá stvárňuje hlavnú hrdinku. Mali ste pred ňou trému?
Neviem, či to pomenovať slovom tréma. Určite to bol rešpekt, zodpovednosť, radosť, nadšenie, adrenalín. Bola som veľmi zvedavá na pani Ivu a musím povedať, že je to fantastická žena, herečka a človek. Som nesmierne šťastná, že som mala možnosť zažiť ju pri práci.
Napriek mladému veku máte bohaté skúsenosti práce aj s inými staršími a ostrieľanými kolegami (napríklad v seriáloch Panelák, Keby bolo keby, ale aj v Sestričkách). Vnímate možno rozdiel medzi ich prácou a prístupom českých hercov?
Neklasifikovala by som to ako rozdiel medzi českými a slovenskými hercami. Rovnako ako u nás na Slovensku, herci odchádzajú z pľacu na divadelné zájazdy či predstavenia do divadla. Sú v jednom kole a je jedno, koľko majú rokov. Pri pani Ive Janžurovej som si však uvedomila aj čosi iné. Bola fascinujúca v tom, že po celodennom nakrúcaní, ktoré vôbec nebolo jednoduché, sadla do auta a išla odohrať predstavenie niekoľko hodín od Prahy. A s radosťou, pretože ľudia na ňu čakajú. Je to iná generácia. Niekedy mám pocit, že zvládne omnoho viac než my mladší. Je z nich cítiť pokoru, ktorá sa v dnešných časoch vytráca.
Do filmového a televízneho prostredia ste vstúpili skoro. Vnímate vývoj vlastnej hereckej profesie – takpovediac osobného hereckého kumštu. Keď sa dnes obzriete späť, zmenili by ste veľa vecí na svojej práci?
Zaujímavá otázka. Myslím si, že rovnako ako sa človek počas života vyvíja a mení, tak je prirodzené, že sa menia aj jeho životné postoje. Či už v osobnom alebo profesnom živote. Je to síce klišé, ale som vďačná za príležitosti, ktoré som dostala. A možno nie všetko by som chcela zažiť znova a rovnako, ale vnímam to ako momenty, ktoré ma tiež formovali.
Film Teroristka príde do slovenských kín budúci štvrtok 4. apríla 2019. Okrem Ivy Janžurovej a Kristíny Svarinskej si v ňom zahrala aj Tatiana Vilhelmová, Martin Hoffman či Pavel Liška.