„Kvôli nemu som si dokonca kúpil plátno a projektor! Bol som pred dvomi rokmi v Karlových Varoch, kde som videl asi sedem súťažných filmov a najlepší z nich pre mňa bol film Obeť od Tarkovského. Ten obraz, to nemá obdobu! Je to krásne, aj keď pre 99,9 percenta populácie na tejto planéte asi aj trochu neznesiteľné pozeranie. Pri tomto filme je to skrátka tak, že buď sa vám to páči a nejako to vydržíte alebo nie, a podľa mňa je to skvelé, ani neviem, prečo to mám tak rád, ale nemôžem sa vynadívať,“ priznal v rozhovore.
„Milujem aj Vláčilovu Markétu Lazarovú, tam hrá aj pani Vášáryová, je to trojhodinová vec a je to naozaj dobré, aj keď je to svojím spôsobom divné. Film bol v tej dobe hlavne o obraze, dnes sa točia rozprávajúce sa hlavy, kedysi bol v popredí obraz. Je to fascinujúce. A mám rád aj Felliniho, klasika,“ vymenoval Prachař, ktorý nedávno vo svojom kine na odporúčania známych uzrel aj Zväčšeninu (1966) Michelangela Antonioniho. Tá mu zas na prvé pozretie až tak neučarovala.
„Keď som si to pozrel, v prvej chvíli som si hovoril ‘Sakra, prečo sa ten film všetkým tak páčil?‘ Potom som si o tom niečo prečítal a v tom kontexte som to pochopil, ale bez kontextu je to nanič. Človek musí o tom niečo vedieť, aby to dokázal oceniť,“ usúdil 35-ročný rodák z Prahy.
V súčasnom slovenskom a českom filme, naopak, prehľad podľa vlastných slov veľmi nemá. „Pozerám filmy doma, do kina nechodím a keď už, tak pozerám prevažne staré snímky, takže v aktuálnych filmoch, ani v českých a slovenských, prehľad nemám. Nie že by som nimi pohŕdal, ale nejako som na to nemal čas,“ vysvetlil Prachař.
Z českých hercov však obdivuje Aloisa Švehlíka. „Ten daboval Jacka Nicholsona v mojom obľúbenom filme Tak dobre, ako sa len dá a viem, že teraz hral v komédii Na streche Jirka Mádla. Ešte som to nevidel, no už z tých upútaviek mi je jasné, že je to výborný film. Pán Švehlík by mal podľa mňa dostať Českého leva!“ podotkol na záver.