Za svoju kariéru predala vyše 200 miliónov nosičov, jej piesne okupovali hitparády a získala tiež rad cien, napríklad päť prestížnych Grammy. Carey, ktorá sa môže pýšiť päťoktávovým rozsahom, s ktorým zvláda najrôznejšie hudobné štýly, oslavuje 27. marca päťdesiatku.
Dcéra opernej speváčky a leteckého inžiniera, ktorej po otcovi koluje v krvi černošská a latinskoamerická krv, mierila do šoubiznisu od detstva. Podľa tradovanej historky Carey už ako trojročná pomáhala matke s áriou z Rigoletta, na strednej škole spievala sprievodné vokály. Prvé roky jej kariéry sú potom späté s menom niekdajšieho šéfa hudobného štúdia Columbia Tommyho Mottolyho. Práve jemu sa na konci 80. rokov dostala do rúk nahrávka s hlasom Careyovej.
Technicky dokonalý spev Mottolu uchvátil a kariéru mladej umelkyne, ktorá si svoje pesničky sčasti aj sama písala (na vzniku svojich skladieb sa Carey podieľa dodnes), vzal do svojich rúk. Debutový album nazvaný jej menom vyšiel v roku 1990 a kritika nešetrila superlatívmi. Objavili sa dokonca hlasy, ktoré o Careyovej hovorili ako o najtalentovanejšou belošskej speváčke desaťročia; neskôr ju zase označovali za protiváhu čierneho hlasu Whitney Houstonovej.
Z prvej nahrávky vyťažila štyri veľké hity, o jeden šláger menej vyslala do sveta z albumu Emotions (1991). V tom čase už bola partnerkou Mottolu, ktorý sa stal hlavným hýbateľom jej úspechu. Po veľkolepej svadbe v júli 1993 vyšiel tretí album Music Box, s ktorým výrazne prerazila aj za hranicami USA. Do konca 90. rokov vydala Carey ešte štyri štúdiové albumy a Columbii, ktorá medzitým skončila pod krídlami koncernu Sony, tak vynahradzovala aj nie príliš produktívneho Michaela Jacksona.
Napriek úspechom a veľkým predajom albumov ale pár rokov po svadbe kariéra Careyovej začala stagnovať, ona sama k tomu neskôr povedala, že sa v tom čase cítila ako v klietke. Vzťah s o dve desaťročia starším Mottolom začal totiž škrípať a krátko pred Vianocami roku 1996 sa rozišli. Oficiálne rozvedení boli až začiatkom roka 1998. Ešte predtým ale Carey naspievala spolu s černošským kvartetom Boyz II Men jednu zo svojich najvydarenejších piesní nazvanú One Sweet Day.
Inšpiráciu v soule nachádzala Carey od začiatku, od druhej polovice 90. rokov jej tvorba stále viac vychádzala aj z ďalších štýlov typických pre afroamerických hudobníkov – hip-hopu, rhythm and blues alebo duchovných piesní. Na prelome tisícročí ukončila kontakt s Columbia Records a za 80 miliónov dolárov sa upísala vydavateľstvu Virgin. V tej dobe ale tiež prechádzala zložitým obdobím sprevádzaným depresiami, príliš jej nepomohla ani rola vo filme Stáť sa hviezdou, ktorý kritika poriadne rozvláčila.
Blýskať sa na lepšie časy pre Careyovú opäť začalo s albumom The Emancipation of Mimi (2005), ktorý sa v USA stal bestsellerom. Speváčka potom vydala dosky E=MC2 (2008), Memoirs of an Imperfect Angel (2009) či Merry Christmas II You (2010). Ako herečka si tiež vylepšila renomé, keď si zahrala vo filme Precious, nominovanom v roku 2010 na niekoľko Oscarov. Carey si za svoj výkon odniesla cenu na filmovom festivale v americkom Palm Springs.
Rodáčka z New Yorku, ktorá naposledy vydala v roku 2018 nahrávku Caution, je matkou deväťročných dvojčiat. Dcéra Monroe a syn Moroccan vzišli z bývalého manželstva Careyovej s o desať rokov mladším hudobníkom a hercom Nickom Cannonom. Pár sa rozviedol v roku 2016. Po tomto vzťahu randila ešte s boháčom Jamesom Packerom a momentálne tvorí pár s tanečníkom Bryanom Tanakom.