Foto: RTVS / Patrik Ratajský
Pavel Višňovský sa narodil 8. mája 1960 vo Veľkých Levároch. Detstvo prežil v Hriňovej. Keďže prišiel na chuť herectvu v ochotníckom divadle, išiel po maturite na lučeneckom gymnáziu študovať na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Tu už prišli prvé vážnejšie dotyky s herectvom a divadlom.
Po skončení vysokej školy pôsobil v Divadle Andreja Bagara v Nitre (1983 – 1985) a tri roky na bratislavskej Novej scéne. Vyhliadli si ho aj režiséri z filmových štúdií na Kolibe i na pražskom Barrandove, väčšinu jeho filmografie však tvoria televízne filmy a seriály.
Prvýkrát stál Višňovský pred kamerou v lyrickej televíznej komédii Dievča do dažďa, ktorú v roku 1981 nakrútil Ľubomír Fifík). Prvá hlavná úloha prišla o dva roky neskôr vo filme Jozefa Zachara Muž nie je žiadúci. Nasledovali filmy Noc smaragdového měsíce (Václav Matějka, 1984), či Portrét Doriana Graya filmovú adaptáciu rovnomenného románu Oscara Wildea nakrútil v roku 1988 Vladimír Strnisko. V tom istom roku stvárnil Višňovský hlavnú rolu v snímke Vida Horňáka Húkanie sovy, tento raz opäť z detektívneho žánru.
Sľubne sa rozbiehajúcu kariéru filmového herca dočasne pribrzdili spoločenské zmeny po roku 1989, ktoré so sebou priniesli i útlm v kinematografii. V tomto období sa začal Pavel Višňovský profilovať aj ako dabingový herec. Časom sa však opäť pravidelne objavoval v snímkach českých i slovenských režisérov.
V roku 1991 to bol film z lekárskeho prostredia Rozruch na onkológii, ktorý nakrútila Ľuba Vančová-Velecká podľa knižného bestselleru Nevena Orhela, známeho a populárneho v tom čase aj na Slovensku. Višňovský hral v televíznych filmoch Ježišova matka (Jozef Bednárik, 1991), Romulus Veľký (Peter Mikulík, 1992), Profesor Bernhardi (Vladimír Strnisko, 1993), Psí život (Franek Chmiel, 1994). Hlavnú postavu stvárnil v tragikomickom príbehu Pavla Gejdoša Čajová šálka lásky (2000). V posledných rokoch do jeho filmografie pribudli rozprávka Aj kone sa hrajú (Dodo Banyák, 2010), dráma Čerešňový chlapec (Stanislav Párnický, 2011) a napokon opäť rozprávkový príbeh Zázračný nos (Stanislav Párnický, 2016).
Medzi prvými seriálmi, v ktorých si Pavel Višňovský zahral, bola emigrantská sága z čias normalizácie Konec velkých prázdnin (1996), ktorú nakrútil Miloslav Luther podľa známeho románu Pavla Kohouta.
Hlavná postava vyšetrovateľa v televíznom kriminálnom seriáli Mesto tieňov (2008–2012) mu priniesla národnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu IGRIC (2009) za civilné a dôveryhodné stvárnenie hlavnej postavy v kriminálnom seriáli.
Diváci ho mali možnosť vidieť v ďalších televíznych seriáloch: Sladká smrť, Vražedná sieť, Biele mäso (všetky 2012), Kolonáda (2013), Doktori, Divoké kone (oba 2014), Milenky (2018) a najnovšie v seriáli s kriminálnou zápletkou Hniezdo (2020), ktorý je emotívnou sondu do života troch manželských párov.
Pavel Višňovský sa takmer tridsať rokov venuje dabingu. Jeho hlas môžeme počuť v kriminálkach NCIS, Dexter, Zákon a poriadok: Špeciálna jednotka, Komisár Rex a i. Prepožičal hlas Aragornovi z Pána prsteňov, Dreyfusovi z Ružového pantera, Krokodílovi Dundeemu, princovi Romualdovi z rozprávky Princezná Fantaghiro, Onurovi z Tisíc a jednej noci, sultánovi Sulejmanovi, pápežovi Borgiovi v seriáli Borgiovci. Práve za túto postavu získal v roku 2013 cenu Slovenského literárneho fondu za dabing.
Manželkou Pavla Višňovského je herečka Anna Višňovská. Spolu majú dvoch synov.