Pod hlavičkou východonemeckého štúdia DEFA stvárňoval Gojko Mitič dlhé roky v dobrodružných filmoch z „Divokého západu“ postavy indiánskych náčelníkov. Označovali ho dokonca za najslávnejšieho Indiána východnej Európy alebo „Winnetoua Východu“.
Foto: Profimedia
Gojko Mitič sa narodil 13. júna 1940 v dedinke Strojkovce ležiacej na juhu Srbska. Po skončení strednej školy, na ktorej sa učil aj nemecký jazyk, študoval v rokoch 1958 až 1963 na Akadémii telesnej výchovy v Belehrade, pretože sa chcel stať učiteľom telocviku.
Prvé filmové skúsenosti získaval od začiatku 60. rokov, keď ho obsadzovali ako komparzistu či kaskadéra v príbehoch, ktoré nakrúcali v bývalej Juhoslávii západní producenti. Spočiatku sa predstavil v malých úlohách vo všetkých troch dieloch Winnetoua – Winnetou I. (1963), Winnetou II. – Červený gentleman (1964) a Winnetou III. – Posledný výstrel (1965), ako aj vo filme Old Shatterhand (1964). Zahral si tu po boku legendárneho apačského náčelníka Winnetoua v podaní francúzskeho herca Pierra Bricea, a tiež v spoločnosti nemenej slávneho amerického herca Lexa Barkera, ktorý stvárnil Old Shatterhanda.
Väčšiu úlohu dostal vo filme Medzi supmi (1964), avšak veľká príležitosť prišla o dva roky neskôr, keď ho český režisér Josef Mach obsadil do hlavnej úlohy v prvej indiánke z produkcie filmového štúdia niekdajšej NDR – DEFA. Snímka Synovia Veľkej medvedice (1966), v ktorej stvárnil postavu Tokei-ihta zaznamenala s viac ako deviatimi miliónmi divákov obrovský úspech. Vlastne predurčila úspešnú filmovú kariéru Gojka Mitiča a „hlavný Indián DEFA“ nakrútil do roku 1975 každý jeden rok jeden indiánsky film.
Snímka Náčelník Veľký had (1967) sa točila na Štrbskom Plese a na Sliezskom dome. O rok neskôr nasledovala indiánka Zlato v Black Hills (1968), ďalej to boli Bieli vlci (1969), Statočný Osceola (1971), Apači (1973), Pokrvní bratia (1975) a celý rad ďalších filmov.
Gojko Mitič však nestvárnil náčelníka Apačov ani v jednom filme. Winnetoua si zahral až na scéne prírodného javiska v Bad Segebergu, kde sa od roku 1952 konajú každé leto Hry Karla Maya. Ponuku stvárniť túto postavu dostal v roku 1992 potom, keď scénu javiska postavenú v štýle Divokého západu opustil jeho slávny predchodca Pierre Brice.
Viac ako tisíckrát sa zhostil tejto úlohy v mestečku ležiacom niekoľko desiatok kilometrov severne od Hamburgu. V roku 2001 bol pri tom aj Slovenský rozhlas, ktorému Gojko Mitič povedal: „Keď sa hovorí o Indiánoch, vzápätí sa povie Winnetou. Lenže on nikdy neexistoval. Je to postava vytvorená fantáziou Karla Maya. Treba vysoko vyzdvihnúť túto bezhraničnú fantáziu, ktorá si získala veľa mladých ľudí a rovnako aj mňa. Až neskôr, keď som nakrúcal indiánky, začal som sa bližšie zaujímať o skutočné dejiny Indiánov, ale fenomén Winnetoua zostáva. Je to okrem toho postava, ktorá vystupuje za porozumenie medzi národmi, za toleranciu, lásku k blížnemu – zahŕňa mnoho posolstiev a teda je to veľmi dobrý vzor pre mnohých chlapcov a mnohé dievčatá.“
Aj napriek tomu, že Gojko Mitič je nerozlučne spätý najmä s postavami Indiánov, objavil sa tiež na divadelných doskách napríklad v prepise románu Prelet nad kukučím hniezdom a hlavnú postavu Gréka Zorbu stvárnil v muzikáli napísanom podľa rovnomenného románu.
Gojko Mitič získal za svoju tvorbu mnohé divácke ceny, pričom známy a populárny sa stal aj v zahraničí. Koncom roku 2019 prevzal od Nadácie DEFA ocenenie za celoživotné dielo a vo februári 2020 získal v Berlíne na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale cenu talianskych filmových kritikov Prémiu Bacco, ktorú pred ním dostali také hviezdy strieborného plátna ako napríklad Sophia Loren či Claudia Cardinale.
Predstaviteľ hrdinských indiánskych náčelníkov Gojko Mitič, ktorý sa stal filmovým idolom svojej doby, žije v súčasnosti v Berlíne-Köpenicku.