Roky úspešne pripravujete hudobné relácie, podieľali ste sa na televíznych programoch Menu a Cestuj s nami nielen ako moderátor, ale aj scenárista či režisér. Potom prišlo zopár vysielaní SuperStar a je z vás hviezda… Nie je to frustrujúce?
V rádiu pracujem už dvanásť rokov. Pocit, že to robím dobre, mám, ak som sám ako poslucháč spokojný – či už informačne, hudobne, alebo moderátorský. Aj keď som sa za moderátora nikdy veľmi nepovažoval. Skôr za redaktora, ktorý to, čo napíše, náhodou aj prečíta v éteri. V prvej fáze som bol masovým ohlasom naozaj trošku frustrovaný. Človek môže makať celý čas a zrazu prichádza popularita bez ťažkej práce. Stačí, ak sa ukáže vo veľmi sledovanej šou, kde sa ani nemusí predviesť ako bravúrny moderátor. Predtým som ťažko makal na veciach, ktoré neboli až také „masovky“, na druhej strane som s nimi bol veľmi spokojný. Teraz mám pocit, že to nie som úplne stopercentne ja, keďže som súčasťou veľkého balíka, ktorý je robený podľa licencie, a napriek tomu príde veľká popularita. Priznám sa, že som s tým trochu počítal. Pri šou ako SuperStar sa ráta s tým, že ju budú sledovať masy.
Hovorili ste o sláve, ktorá prišla bez ťažkej práce. Myslíte si, že zo súťaže vyletia hviezdy, ktoré rýchlo zhasnú?
Spočiatku som neveril, že príde toľko a takých veľkých talentov. Myslel som si, že pôjde o veľkú šou, kde sa podarí uloviť aspoň nejaký talent. Ale vo chvíli, keď sme začali chodiť po Slovensku, som bol príjemne prekvapený. Vtedy som sa presvedčil, že idem do veci, ktorá poskytne odrazový mostík mnohým ľudom. Aj keď nepostúpia, vďaka tomu, že sa ukážu, môžu osloviť tých, ktorí im pomôžu v hudobnej kariére. Vždy som chcel pomôcť mladým ľuďom, ktorí majú talent a nemajú ho ako ukázať. Dúfam, že to budú hviezdy, ktoré na scéne vydržia veľmi dlho.
Víťaz SuperStar bude vlastne spevákom bez vlastných pesničiek. V relatívne krátkom čase bude musieť nahrať album. Myslíte si, že takýmto spôsobom vznikne niečo kvalitné?
Môže, prečo nie…
Nebude to skôr len preto, aby niečo bolo a aby sa to predalo?
Rozhodne je to normálny obchodný ťah. Na druhej strane sa však dávajú šance talentom. Mnohé veľké hviezdy nahrali skvelý album za päť dní, mnohé nahrali album za tri roky a nestál za nič. Ak vyhrá človek, ktorý má veľký autorský potenciál a má nejaké texty, tak ich v tej chvíli môže geniálne využiť. Môže nahrať vlastné pesničky, hoci netuším, do akej formy je to zazmluvnené. Ale všetko sa nemusí odvíjať len od víťaza SuperStar. Aj ďalší, ktorí sa v súťaži ukážu – a nemusia byť ani v prvej desiatke – majú šancu nahrať album. Pre mňa osobne bude zadosťučinením, ak zo SuperStar vzídu piati veľmi dobrí speváci, ktorí chcú niečo povedať.
Nájdu sa takí?
SuperStar už teraz ukázala ľudí, ktorí výrazne prevyšujú slovenský spievajúci priemer – či už nápadmi, alebo tým, že chcú naozaj hudbou niečo povedať. Vlani ma na našej hudobnej scéne zaujala akurát Para a Puding pani Elvisovej. Mám pocit, že to je naozaj zrnko vo veľkom mori. Mladí ľudia, ktorí do súťaže idú, môžu občerstviť scénu. A nemusia vyhrať SuperStar. Vtedy možno ani nebudú tak zmluvne zviazaní ako víťaz. Majú ešte širšie pole pôsobnosti, aj keď menšiu popularitu.
Prehra môže byť teda niekedy viac ako víťazstvo?
Niekedy určite áno.
Myslíte si, že hviezdy, ktoré zažiaria vďaka súťaži, dokážu zniesť, keď sa o ne médiá a ľudia prestanú zaujímať, lebo tu bude napríklad druhý ročník SuperStar?
Záleží na ich vlastnom charaktere. Aj moderátor sa môže veľmi rýchlo zblázniť, keď začne uvádzať masovo sledovanú reláciu a myslí si, že to symbolizuje jeho kvality. Vtedy skončil, lebo si myslí, že je bohvieako dobrý. Takisto je to aj s ľuďmi, ktorí prídu spievať. Keď im niekto pošle 100-tisíc hlasov, tak si môžu myslieť, že nikto nespieva lepšie. Ale keď zostanú pri zemi a s čistou hlavou, tak to zvládnu. Dúfam, že vďaka SuperStar vzniknú práve také hviezdy, ktorým nebude prekážať, že médiá o ne nemajú záujem.
Ale čo instantné hviezdy, ktoré až tak nezaujali spevom, ale napriek tomu vydávajú album?
Aj instantné hviezdy, ktoré už vznikli v tejto fáze a sú vonku, môžu aspoň nejakým spôsobom občerstviť slovenský trh. Keď dokáže Jožo „Scooter“ Suchý predať neviem koľko albumov, dobre. Nech sa vybuduje kúpna sila. Keď niečo vyjde, tak si to ľudia na druhý deň kúpia. Keď to bude hudba, ktorá hraničí s IQ hojdacieho koníka, stále to je krok k tomu, že ak niekto bude dobrý, ukáže sa v televízii a dokáže ľudí zaujať, tak si na druhý deň pôjdu kúpiť aj jeho cédečko. Ľudí treba zmobilizovať opäť k tomu, že keď majú radi hudbu, nech po nej idú. To u nás kedysi veľmi dávno bolo. Hoci vtedy to boli platne a kazety, ktoré stáli stotinu z toho čo dnes. Nečakám, že slovenský hudobný trh sa – pokiaľ ide o predaj -postaví na nohy vďaka SuperStar, ale aspoň nejaká väzba tam bude.
Sledujete súťažiacich aj mimo toho, keď sú pred kamerou. Nasadzujú si pred ňou masku?
Poznám ich čiastočne z kastingov, kde sme s nimi trávili miestami možno až dvanásť hodín počas čakania. V absolútnej únave bude človek ťažko niečo hrať. Aj keby chcel, tak to väčšinou vidno. Sám sa snažím nikdy nepretvarovať, nielen pred kamerou. A so súťažiacimi to je, ako keby ste si zobrali náhodne desať ľudí z populácie. Dali ich dohromady, sledovali, ako na seba reagujú a potom by zrazu medzi nich prišla kamera a sledovali by ste, kto ako zmenil reakciu. Sú z rôznych častí Slovenska, rôznych sociálnych pomerov a s rôznou mierou talentu. Takisto sa líšia aj ich reakcie. Zatiaľ mám pocit, že spontánnosť funguje aj pri verejnej mienke. Najviac hlasov dostávajú ľudia, ktorí aj mne boli veľmi sympatickí, aj ako osobnosti, nielen ako speváci. Prirodzenosť víťazí aj v priamom prenose.
Naozaj pred kamerou nenasadzujete žiadnu masku?
Ako definovať masku? Keď som prirodzený, nie som veľmi vyškerený „týpek“, ktorý chodí s vyčesanými vlasmi. V SuperStar som taký, lebo to prislúcha mojej pozícii v programe. Sotva sa budem so súťažiacimi pred kamerou baviť o albume skupiny Radiohead – vtedy by som bol prirodzený. Ale netvrdím, že keď sa usmievam a snažím sa byť príjemný pre všetky vekové kategórie, že to je maska. Beriem to ako čisto profesionálnu polohu v určitom programe. Keď pôjdem robiť program o vážnejšej, depresívnej hudbe, tak tam by sa práve táto poloha nehodila. Je to o polohe, nie o maske. Snažím sa robiť veci, ktoré mi nie sú neprirodzené a poloha v SuperStar mi neprirodzená nie je.
Nakoľko je pri SuperStar dôležitý imidž?
Veľmi. Nehovorím, že je najdôležitejší, ale v televíznej šou a v hudobnom priemysle sa musíte vedieť predať. Záleží aj na tom, čo predávate. Keby z desiatich súťažiacich boli dvaja neučesaní, neupravení, nenamaľovaní, odrážali by sa im na čele svetlá a nemali by aspoň nejaký popovo-neviemako orientovaný kostým, tak by nepostúpili. Ani Madonnu, Kylie Minogue alebo iné hviezdy nevidíme, že by išli niekam na verejnú akciu, kde sa chcú prezentovať, neupravené, nenalíčené -ak to náhodou nie je zámer. Nejdú tam tak, akoby si práve odskočili od sporáka.
A pre vás osobne nakoľko je dôležitý imidž? Zmenila vás SuperStar?
SuperStar na mne toho veľa zmenila. Zamlada, ešte ako -násťročný, som si odžil bujaré obdobie. Menili sa farby na hlave a obliekanie, všetko možné. Momentálne som však už v takom usadlom stereotype, ktorý mám rád. Ale páči sa mi, keď mi kaderníčka povie: „Tak, čo dnes vyskúšame?“ Sám by som do toho asi nešiel, ale keď sa vizážisti rozhodnú, že mi postavia vlasy a oblečiem si niečo, v čom normálne nechodím, tak to beriem ako veselú skúsenosť a oživenie.
Rozšíril sa aj váš šatník?
Mierne. Väčšinou som v kostýmoch, ale zopár vecí som si musel/chcel nakúpiť. Pokúpil som si nejaké spoločenské topánky, ktoré by som si inak asi nekúpil, lebo ich nepotrebujem – pokiaľ náhodou nemusím.
Odkedy moderujete SuperStar, máte vraj menej ponúk na rande. Nemali by, naopak, pribúdať?
Nie, to je veľké nedorozumenie. Doteraz som dostal možno päťsto e-mailov s ponukou na rande. V jednej on line diskusii mi položili otázku, čo mi zobralo moderovanie SuperStar. Povedal som, že súkromie, čas a nedostatok ponúk na rande. Myslel som, že všetci pochopia, že teda mám ponúk teraz dostatok. Asi som sa príliš zložito vyjadril. Ponúk je práveže veľa. K tomu všetkému som ešte vďaka tomuto vyjadreniu pôsobil tak, že som nejaký idiot, ktorý si ešte pýta ponuky na rande.
Vraj neviete baliť dievčatá…
To som nikdy nepovedal.
A čo finalistky SuperStar, nebalia ony vás?
Neviem. Odkedy sa začala SuperStar, už nerozlišujem, či ma niekto balí, alebo mi prejavuje sympatiu. Tam je všetko také narýchlo. Je veľmi príjemné, keď za vami prídu a povedia, že niečo robíte dobre. Z toho sa teším. Či je niekedy za tým to, že niektorá mi prejavuje aj inú sympatiu, to tak narýchlo nezistím. Pokiaľ to, samozrejme, nepovie priamo.
Posielate súťažiacim aj esemesky?
- Áno. V prvom kole som poslal, v druhom som sa nevedel rozhodnúť a v treťom som to nestihol, lebo sa mi vybila baterka. Bol Silvester, tak baterka došla.
Kto je pre vás superstar?
Osoba s veľkou dávkou talentu, ktorý vie dokonale zabaliť a ponúknuť mase. Inak to je vážený umelec alebo osobnosť. Ale len čo to dokáže predať, tak vtedy je aj superstar. Lebo výraz superstar je pre mňa niečo, čo zapadá do šoubiznisu a už v tom slove je samotný biznis. Superhviezd nie je veľa. Pre mňa je taká ozajstná, „echtovná“ superstar Madonna. Michael Jackson bol pre mňa veľká hviezda, keď som bol malý. Potom mám vlastné príklady – pre mňa je absolútnou hviezdou Björk. Ale nie je superstar.
Nemáte rád zlú hudbu. Aká je to zlá hudba?
To by som hovoril veľmi subjektívne a ani mi to neprislúcha ako človeku, ktorý robí v rádiu, špeciálne teraz počas SuperStar. Mám určité veci, ktoré nemusím počúvať a doma si ich nepustím. Zlá hudba je taký relatívny pojem ako sláva. Zlá hudba je hudba, ktorú nemám rád.
Vraj sa chcete naučiť hrať na hudobnom nástroji. Čo vám v tom bráni?
Čas a lenivosť. Nie som z hudobnej rodiny. Keby som mal hlas, keby som vedel hrať na hudobnom nástroji, keby bolo keby, tak mám dávno päťdesiat albumov. Lenže neviem nič a netvárim sa, že len čo sa naučím hrať na gitare, bol by som schopný…
Ale sám ste povedali, že dnes už môže spievať vlastne hocikto.
Áno, v tom nevidím problém. Stačí nápad. Niektorí ľudia, ktorých albumy mám veľmi rád, nevedia dokonale spievať. Dnes stačí jeden počítač. Napríklad The Streets z Británie, momentálne kultový projekt. Spevák spieva falošne ako divá sviňa, keď rapuje, tak šušle a má hrozný britský prízvuk a všetko je to robené na jednom počítači v jeho spálni. Ale je to album, s ktorým sa stotožnila celá mladá generácia. Ak máte čo ponúknuť, nemusíte mať hlas hroznej Celine Dionovej. Ani dobré knihy nemusia písať len ľudia, ktorí majú celú literatúru v malíčku. Na hudobnom nástroji sa možno jedného dňa naučím hrať a potom to azda aj využijem. Ale asi skôr ako producent.
Ako vníma rodina vašu popularitu?
Tešia sa. Som veľmi rád, že mamina to sleduje a že ju to baví. Rád robím svoju mamu pyšnou a dúfam, že pyšná môže byť, hoci mi to ešte nepovedala. A tešia sa aj súrodenci. Boli zvyknutí, že ma roky viac počujú z rádia, ako ma vidia, a teraz ma aj vidia. Brat študuje v Británii, po roku sa vrátil domov na Vianoce a nechápal, čo sa okolo mňa deje. Tak som ho musel na chvíľku uviesť do obrazu, pretože, keď sme išli po nákupnom centre, tak som musel rozdávať autogramy. A brat na mňa pozeral, že prečo – či som niekoho zabil alebo čo sa deje. Tri roky som robil reláciu o varení, rok o cestovaní a za ten čas som neposkytol okrem jedného rozhovoru žiaden iný. Nebol o mňa záujem. Je pravda, že predchádzajúce relácie boli v prvej desiatke týždennej sledovanosti STV, ale nebol to milión a pol divákov ako pri SuperStar.
Vyštudovali ste hotelovú akadémiu. Chceli by ste byť hotelierom, mať hotel niekde pri mori?
Ale áno, hotel pri mori by som chcel mať (smiech). Hotelovú akadémiu som bral ako z núdze cnosť. Nechcel som ísť na gymnázium, lebo som nevedel, čo po tých štyroch rokoch budem robiť ďalej, ak sa nerozhodnem ísť na vysokú školu. Mám rád niečo v rukách, do ničoho nechcem ísť naprázdno. Keby sa mi jedného dňa na staré kolená podarilo mať malú milú kaviareň s dobrou muzikou a vegetariánskymi špecialitami, ktoré by som si sám vymyslel… Nič vo veľkom, ani sa nechcem na niečom nabaliť. Len aby to bolo niečo príjemné, kde sa môžem realizovať, kým sa budem vedieť postaviť z postele. A v tomto prípade mám na to dokonca papiere. Čiže ani nie hotelierom, možno mať niečo maličké, kde by som aj pracoval, nielen to vlastnil. Taký malý utešený Pyco podnik.
MARTIN „PYCO“ RAUSCH
Narodil sa 9. októbra 1977 v Bratislave. Vyštudoval Hotelovú akadémiu a od pätnástich rokov pôsobí v rádiu. Tri roky sa v Slovenskej televízii spolu so Zdenou Studenkovou a Mariánom Slovákom striedal pri moderovaní relácie Menu. V roku 2003 v STV pripravoval reláciu Cestuj s nami. V súčasnosti moderuje šou Slovensko hľadá SuperStar. Okrem toho ho pravidelne počuť na vlnách Fun rádia, kde pripravuje hudobné relácie, vrátane nedeľnej trojhodinovky Music Files. Rád cestuje, varí a je vegetarián. Prezývku Pyco mu vymysleli poslucháči rádia.