Majiteľka dvoch Oscarov ale nepriťahovala pozornosť verejnosti len svojimi výkonmi pred kamerou, stálicu spoločenských rubrík a bulvárnych plátkov z nej urobil jej búrlivý súkromný život alebo boj s alkoholom. Taylor zomrela v marci 2011 vo veku 79 rokov na zlyhanie srdca.
Jedna z najslávnejších hollywoodskych filmových div sa narodila 27. februára 1932 v londýnskom Hampsteade (a v nedeľu by sa dožila presne 90 rokov). Tesne pred začiatkom vojny sa však so svojimi rodičmi odsťahovala do USA, kde si mladučkú herečku s podmanivým pohľadom čoskoro všimli filmári. Z rozkošnej kučeravej dievčiny sa Liz Taylor čoskoro preorientovala na role atraktívnych mladých žien. Zahrala si po boku Jamesa Deana vo filme Obor alebo vo filme Mačka na rozpálenej plechovej streche, kde bola parnerkou Paula Newmana.
Dôvodom jej rýchleho vzostupu však nebola len pôvabná tvár. Za svoje herecké výkony bola už koncom 50. rokov opakovane nominovaná na Oscara, ktorého sa dočkala v roku 1961 za rolu bývalej prostitútky vo filme Telefón Butterfield 8.
O dva roky neskôr prišla do kín Kleopatra, pri ktorej nakrúcaní spoznala svojho osudového muža Richarda Burtona. Ich pomer vyvolal škandál, obaja boli totiž v tom čase v manželskom zväzku s inými partnermi. Svoje spoločné manželstvo si napokon vyskúšala dokonca dvakrát. Divoký vzťah preniesli v roku 1966 aj na filmové plátno v snímke Kto sa bojí Virginie Woolfovej, za ktorý dostala Taylor druhého Oscara.
Mužov ale prešlo herečkiným životom oveľa viac. Najprv sa vydala v 19 rokoch za Conrada Hiltona, syna známeho hotelového magnáta. Nasledovali herec Michael Wilding, producent Michael Todd, spevák Eddie Fisher, dvakrát už spomenutý Burton alebo senátor John Warner.
Po ôsmykrát a naposledy sa vydala v roku 1991, keď si na kalifornskom ranči svojho priateľa Michaela Jacksona vzala o 20 rokov mladšieho stavbára Larryho Fortenského, ktorého stretla v protialkoholickej liečebni. Aj tento vzťah ale skrachoval.

Obdivovaná herečka, do ktorej filmografie sa rátajú aj známe snímky ako Skrotenie zlej ženy, Doktor Faust či Sladký vták mladosti, sa venovala aj podnikaniu s kozmetikou. Množstvo času venovala boju proti AIDS vo vlastnej charitatívnej spoločnosti, za čo dostala v roku 1993 Humanitárnu cenu Jeana Hersholta. V roku 2000 jej britská kráľovná Alžbeta II. udelila Rad britského impéria.