Svoj talent i schopnosť stvárniť okrem komediálnych aj dramatické úlohy uplatnila tiež na divadelných doskách a v dabingu. Herečka 30. júla oslávila 90 rokov.
Alena Vránová sa narodila 30. júla 1932 v Prahe do rodiny divadelného ochotníka. Ako desaťročná sa stala členkou populárneho rozhlasového detského súboru, ktorý založil režisér Československého rozhlasu Miloslav Disman.
V roku 1953 absolvovala Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení (AMU) v Prahe. Dve sezóny strávila v Mestskom oblastnom divadle v Benešove, no už v roku 1955 dostala ponuku od Jana Wericha. Legendárny český divadelník ju angažoval do Divadla satiry, neskôr známeho ako Divadlo ABC, ktoré sa napokon stalo súčasťou Mestských divadiel pražských. Na tejto scéne pôsobila až do roku 1993.
Krátko po založení Divadla Ungelt v roku 1995 prizval českú herečku k spolupráci principál tohto divadla Milan Hein. Vynikajúci výkon v úlohe starnúcej umelkyne, za ktorý dostala Cenu Thálie, predviedla v tragikomédii Bouřlivé jaro (1997). Spomenutá inscenácia definovala poetiku Divadla Ungelt, ktoré si aj kvôli komornému priestoru zakladá na detailne prepracovanom herectve. Uznávaná umelkyňa sa na doskách tohto divadla objavila v scénických adaptáciách diel ako napríklad Jak vraždili sestru Charlie (2000), Řidič paní Daisy (2003), Perla Hollywoodu a já (2005), Ledňáček (2007), Fígl (2010) či Poslední romance (2013).
Svoje miesto si Alena Vránová našla nielen v divadle, ale aj vo filme a v televízii. S ľahkosťou sa zhostila postáv elegantných, sebavedomých žien a vystihla i tragikomickosť stvárňovaného charakteru.
Prelomovým bodom v jej, vtedy ešte len začínajúcej sa hereckej kariére bola rola krásnej, ale rozmaznanej Krasomily v nezabudnuteľnej rozprávke Pyšná princezná (1952). Úloha, do ktorej ju obsadil Bořivoj Zeman jej priniesla víťazstvo v diváckej ankete o najobľúbenejšiu princeznú československého filmu. Láska ku kráľovi Miroslavovi, ktorého stvárnil Vladimír Ráž, prerástla filmové plátno a dvojica sa zosobášila.
Spoločne sa objavili napríklad v komédii Dovolená s Andělem (1952) či v rozprávke Hrátky s čertem (1956), v ktorej si Alena Vránová zahrala princeznú Dišperandu. Po boku slovenského herca Gustáva Valacha sa predstavila vo vojnovej dráme Ztracenci (1956) a v roku 1959 bola tiež súčasťou romantickej snímky Sny na neděli. Do kože príťažlivej Jarky Hanákovej, ktorá rieši problémy v osobnom živote, sa prevtelila v psychologickej snímke Třiatřicet stříbrných křepelek (1964) a zvodnú ženu zosobnila aj v muzikáli Svatá hříšnice (1970).
V priebehu 70. rokov minulého storočia sa objavila v kriminálke Vím, že jsi vrah (1971), v dráme Kronika žhavého léta (1972) alebo v komédii Já to tedy beru, šéfe (1977). Úlohy manželky nevrlého a cholerického Theodora Bergnera, ktorého si zahral Miloš Kopecký, sa zhostila vo filme Já už budu hodný, dědečku! (1978). V roku 1988 zosobnila variétnu umelkyňu Vlastu v populárnom filme Kamarád do deště (1988) a objavila sa aj v psychologickej dráme Hodina angličtiny. Rolu matky si vyskúšala v komédii Díky za každé nové ráno (1994) a režisér Jan Svěrák ju obsadil do filmu Vratné lahve (2007).
Známe je aj účinkovanie herečky v obľúbených televíznych seriáloch ako Bakaláři (1972), Byl jednou jeden dům (1974), Chalupáři (1975), Dnes v jednom domě (1980), Vlak dětství a naděje (1985) a z posledných rokov možno spomenúť seriály Život je ples, Obchoďák (oba 2012) alebo Svatby v Benátkách (2014).
Jubilantka Alena Vránová, známa svojimi psychologicky prepracovanými rolami, získala za celoživotné činoherné majstrovstvo v marci 2017 Cenu Thálie.
