Vica Kerekes: Na Slovensku ešte máme slobodu tlače, v Maďarsku už nie je

S Vicou Kerekes by sa dalo hovoriť hodiny o jej hereckých rolách, na konte ich má niekoľko desiatok – najnovšie aj v historickej snímke Slúžka. Nežije však len hraním, ako sa ukazuje aj v našom rozhovore.

28.01.2023 12:00
Vica Kerekes Foto: ,
Herečka Vica Kerekes na návšteve redakcie Pravdy.
debata (64)

Pozn.: Rozhovor pre printové vydanie Pravda Magazín vznikol prepisom a editovaním videorozhovoru v redakcii Pravdy, ktorú Vica Kerekes navštívila pred pár týždňami. Video si môžete pozrieť nižšie, rozsah rozhovoru pred kamerou bol editovaný, no v jeho písanej podobe si môžete prečítať aj ďalšie vyjadrenia slovensko-maďarskej herečky.

Rok 2022 ste mali herecky skutočne nabitý a ten nový štartuje s filmom Slúžka. Čo o ňom môžete prezradiť?

Vždy sa obávam, že poviem viac, ako by bolo treba. Slúžka je krásny projekt – práca, pri ktorej bolo hneď niekoľko vecí, ktoré ma potešili. Neodohráva sa v dnešnej dobe, ale počas prvej svetovej vojny – ešte v časoch monarchie. Národy žijú spolu, jeden vedľa druhého. Sledujeme príbeh pätnásťročnej Anky, ktorá odchádza do inej krajiny a stáva sa slúžkou. V kaštieli stretáva množstvo postáv, jednu z nich stvárňujem aj ja. Ale ostatné by si asi diváci mali pozrieť v kinách.

Herečka Vica Kerekes na návšteve redakcie Pravdy.
Vica Kerekes v priestoroch ZOO Praha pri...
+10Herečka Vica Kerekes na filmovom festivale v...

Páči sa vám hrať v dobových filmoch?

Je to jedna z krásnych častí mojej práce. Ale v príbehu Slúžky ma oslovil aj iný rozmer – v našom príbehu žijú vedľa seba rôzne národy. V rakúsko-uhorskej monarchii sme kedysi žili jeden vedľa druhého – Slováci, Maďari, Rakúšania, Česi, Chorváti. Bolo to prirodzené. Hoci pre mnohých ľudí sa život odohrával len v ich maličkom svete, v ich vlastnom prostredí, vedeli, že v krajine nie sú sami – že tam žijú aj iné národy, že sú tam ľudia aj s trochu inou mentalitou. Na hrdinke Anke sa mi páči, že sa vyberie do nového sveta – skúša to vzrušujúce, nepoznané. Privítala by som aj dnes, aby sme sa nebáli toho nového a cudzieho.

Vica Kerekes Čítajte viac Vica Kerekes: Úspešná, moderná, krásna - chceme byť všetko, ale kde sme nechali mužov?

Jednou z nosných tém Slúžky je aj ľúbostný príbeh. Ten sa odohráva medzi hlavnou hrdinkou Ankou a dcérou jej zamestnávateľov. Je to prvý film s tematikou LGBTI+, v ktorom účinkujete?

Celkom zabúdam, čo som už za dvadsať rokov nakrútila (úsmev). Ale takýto silný príbeh a so silnou témou zažívam určite prvýkrát. Moja postava v príbehu nie je veľká, skôr sekundujem, ale som veľmi rada, že som súčasťou takto dôležitého rozprávania. Najmä teraz, keď človek má pocit, že sa veci uberajú nesprávnym smerom, že sa niekam vraciame a dejú sa také hrôzostrašné veci.

Narážate na streľbu na Zámockej ulici v Bratislave, kde sa obeťami stali dvaja LGBTI+ ľudia?

Áno, streľba na Zámockej ulici, ale aj to, čo sa posledné mesiace a roky odohráva v Maďarsku – zákony proti menšinám. Rovnako aj zákony, ktoré platia, respektíve neplatia na Slovensku. Po tom hrozivom násilnom čine sme si mnohí mysleli, že sa niečo zmení. Ale politici len hovoria o tom, ako im je niečo ľúto – aj to nie všetci – ale nie sú schopní urobiť ani len to minimum, aby menšinám pomohli.

zväčšiť Herečka Vica Kerekes na zábere z filmu Hnutie... Foto: archív distribútora
Vica Kerekes Herečka Vica Kerekes na zábere z filmu Hnutie odporu.

Veríte, že umenie, v tomto prípade filmové, môže veci posunúť správnym smerom?

Je to jediná nádej, už neviem, v čo iné mám veriť. Keď sa človek narodí, formuje ho rodina, socializuje sa, žije v okruhu ľudí, ktorí ho tvarujú. K tomu sa pridáva školstvo a kultúra – to je jediná nádej, aby sme si mohli uvedomiť, že sme farební. Nevidieť len to, že ja som heterosexuál a nič iné neexistuje. Ak predsa muž miluje muža, alebo žena ženu, jednoducho to tak je. Nie je to žiadne zlo. Vďaka kultúre dostávame iný pohľad na veci a môžeme nad nimi rozmýšľať. To je dôležité – nie sme predsa ovečky, ktoré nepotrebujú uvažovať a len sa vyberú tam, kde ide stádo. A v tomto kontexte ma často hnevá, že školstvo je zastarané – nielen na Slovensku, ale aj v Maďarsku. Mali by sme rozmýšľať konštruktívnejšie, klásť si otázky a hľadať na ne odpovede.

Ste súčasťou procesu tvorby, ktorý by mohol niečo zmeniť. Ale keď sa na to pozeráte z nadhľadu, máte pocit, že sa ľudia chcú zmeniť? Chcú hľadať nové odpovede?

Celkom dobrým príkladom je obdobie, keď sme tu mali covidovú pandémiu. Vtedy sa často hovorilo, že to ľudí zmení – že budeme lepší. A ja som povedala, že nie. Niežeby som bola pesimistka, verím na lásku, verím v ľudí a verím na zmenu, ale mala som pocit, že ľudia budú ešte sebeckejší ako predtým. Prišla kríza, aká tu dlho nebola – my sme si tu žili krásny život, nezažívali sme veľké zmeny, nepoznali sme vojnu a tá covidová kríza nás otočila negatívnym smerom. Myslím si, že ľudia si povedali, že sa musia pripraviť na horšie časy a začali zhromažďovať, aby keď znovu nastane ťažká situácia, boli akože pripravení. Ale práve tým sa zosilnil egocentrizmus, začali sme myslieť ešte viac na seba.

Alžbeta Ferencová alias Zea Čítajte viac Hviezda Ivety Alžbeta Ferencová: Nikto nenapíše beloška Mórová, prečo mne potrebujú dávať prívlastky?

Aké sú vaše mentálne nástroje, ktoré vám pomáhajú prekonať krízy?

Jasné, že človek musí byť vo vnútri silný, ale nesmieme zabúdať na to, že ľudskosť sa spája s empatiou, schopnosťou vžiť sa aj do iných. A ľudskosť si budujeme aj tým, že sa staráme o naše duševné zdravie. To učím aj mojich študentov na hodinách herectva, že musia dbať o svoju dušu, mentálne zdravie. Ale nielen my herci, to je práca každého z nás – dennodenná činnosť udržiavať sa v mentálnej kondícii. Ak to robíme, zvládneme ľahšie krízové momenty. Nerozpadneme sa.

Vy ste si minulý rok zahrali aj vo filme Běžná selhání, ktorý sa odohráva v dystopickom svete, kde sa zdá, že sa blíži koniec civilizácie. Máte občas pocit, že niečo podobné nám hrozí?

Deje sa niečo, čo už tu dávno nebolo. Pociťuje to každý z nás, pozitívne aj negatívne nastavení ľudia, že v spoločnosti dochádza k procesom, ktoré menia jej tvár. Deje sa to na Slovensku, v Maďarsku, na Ukrajine, v celom svete – mení sa to, objavuje sa radikalizmus, obavy ľudí z neznámeho – strach, o ktorom som už hovorila – že prichádza niečo, čo sme nezažili a čo nás vyrušilo z našich krásnych bezproblémových životov. A pri tom všetkom nám ešte chýba sebareflexia, čo spôsobuje, že veci nedokážeme zastaviť alebo zmeniť.

zväčšiť Herečka Vica Kerekes (vpravo) a Dana Droppová... Foto: Igor Stančík
Vica Kerekes (vpravo) a Dana Droppová Herečka Vica Kerekes (vpravo) a Dana Droppová na zábere vo filme Slúžka.

Nechýbajú nám vzory? Keď sa pozrieme na politickú scénu, vidíme, že naši politici nie sú schopní sebareflexie a nie sú schopní ani vyvodenia zodpovednosti. Tak prečo by toho mali byť schopní obyčajní ľudia?

Úplne sa zabúda na to, že politici sú síce vyvolení, ale vyvolení na to, aby nám slúžili, slúžili krajine. Nemali by predsa vládnuť, aby presadzovali potreby vlastného ega. Sú tu preto, aby mysleli na blaho krajiny, ľudí – aby sa snažili o to, že sa všetci v tej krajine budeme mať dobre, že budeme prosperovať, že sa budeme rešpektovať. Uvedomujem si, že na Slovensku je momentálne ťažká situácia, ale ešte stále sme na tom lepšie ako v susednom Maďarsku, lebo tu ešte je sloboda tlače. V Maďarsku už nie.

Vy môžete porovnávať život v Maďarsku, na Slovensku aj v Česku. Ako herečka a ako žena cítite, že sa postavenie žien zmenilo k lepšiemu alebo ešte stále musíte za niektoré veci bojovať?

Úprimne poviem, že toto som nikdy nevnímala negatívne. Ani v rodine, ani v mojej kariére. Nikdy sa mi nezdalo, že by som niečím trpela. Možno je to v iných profesiách komplikovanejšie, ako žena herečka som však nedostávala facky. Nepociťovala som, že mám menej výhodné postavenie a tým pádom som menejcenná. Naopak, cítila som slobodu. Áno, súhlasím, že na zlepšení postavenia žien vo všeobecnosti máme ešte čo robiť. Ale je tu aj nebezpečenstvo – ženy boli dlho utláčané a teraz sa všetko aj pod vplyvom toho mení – postavenie mužov, postavenie žien a musíme v tom nájsť balans. Počúvam od žien okolo, že už nie sú muži, že tí skutoční muži chýbajú. Ale ženy sú odrazu silnejšie, môžu skúsiť naozaj všetko a muži chcú možno zase vyskúšať byť nežnejší, emotívnejší.

Zdeněk Godla Čítajte viac Herec Zdeněk Godla: Most všetko zmenil, idem z filmu do filmu

Ak tomu správne rozumiem, zdá sa vám taký vývoj správny. Nevnímate ho ako krízu mužstva, o ktorej sa hovorieva?

Nie, lebo to sú len rôzne polohy našich osobností. Keď budeme podporovať, že žena si môže dovoliť, čo chce – a to je úžasné – potom musíme dopriať aj mužom možnosť uvoľniť sa. Niekde sa to krásne vyrovná. Veľakrát sa stretávam s tým, že na mužov nadávame. Ale buďme k sebe úprimné aj my ženy – áno, chceš byť úspešná v kariére aj v domácnosti, chceš byť krásna, moderná, ale kde sú potom tí muži v tvojom živote? Či naozaj táto žena potrebuje silného muža…

Museli ste niečo obetovať, aby ste našli rovnováhu – či už hovoríme o ženstve, alebo o vašom súkromí a práci.

Nemusela som obetovať nič, lebo si ženu v sebe strážim. Ale možno som aj šťastná, lebo môj začiatok mi veľmi pomohol. Mám šťastný začiatok… a dúfam, že budem mať aj šťastný koniec (smiech). Vyrástla som v rodine, kde mi mamička ani ocko v ničom nebránili. Mohla som vyskúšať naozaj všetko a oni stáli niekde v pozadí a len nežne ma usmerňovali. Verím na to, že balans človek nájde práve vtedy, keď mu je dopriate mať všetko v sebe v rovnováhe. A každý z nás má v sebe ženu, muža a dieťa. Niekedy je jedno z nich dominantnejšie, potom zase ustúpi a vy sa s tým len musíte hrať, nebáť sa toho. Ja som mohla byť ženou, mohla som byť mužom, dieťaťom – s tými polohami sa hrám dodnes.

zväčšiť Herečka Vica Kerekes na filmovom festivale v... Foto: © Associazione Culturale Giornate degli Autori via BONTONFILM
Vica Kerekes Herečka Vica Kerekes na filmovom festivale v Benátkach uviedla v rámci sekcie Giornate degli Autori nový film Bežné zlyhania.

Máte na konte viac ako šesťdesiat filmových a televíznych projektov, hráte v divadle, no kedysi ste špekulovali nad prácou policajtky či štúdiom filozofie. Dnes už by ste asi herectvo nemenili…

To nie je isté. Mám v sebe dilemu. Viem, že herectvo je môj základný element – nič som preň nemusela robiť, mala som to dané od narodenia a keď si také niečo uvedomíte, samozrejme, že sa učíte, venujete tomu čas a mala som šťastie, že sa tým môžem aj živiť. Ale neviem, či chcem hrať do smrti.

Mohol by teda nastať takpovediac hollywoodsky moment, keď sa známa herečka rozhodne ukončiť kariéru a vyberie sa do hereckého dôchodku?

Môže. Viete, na herectve milujem tvorivý proces – akt toho celého, keď absolútne a stopercentne sa venujeme tomu hereckému. Čo sa deje okolo, však nie je moja podstata. Červený koberec, päťminútové rozhovory s iks médiami, ktoré vám niekto zadá urobiť. Čakanie na to, či sa niekto rozhodne, že vás potrebuje – že ste dobrý alebo, že ste zlý, že vás nechce, alebo chce s vami robiť. To všetko podmienené ďalšími často neovplyvniteľnými faktormi – či ste dostatočne známy, s kým sa kamarátite a s kým nie a takéto veci… V hereckej brandži nie ste veľakrát pánom. To ma vytáča aj deprimuje.

Zuzana Mauréry Čítajte viac Našla som si svoje miesto, vraví Mauréry o práci na filme Slúžka. Trailer už láka, pozrite si ho

Neplatí vo vašom prípade, že podobné veci už riešiť nemusíte? Neuvažujete skôr nad tým, či vám rola sedí alebo či sa vám scenár páči?

Mýlite sa. Zažila som aj situácie, keď ma takmer vybrali do nového filmu, boli sme tesne pred podpisom zmluvy a potom mi odrazu prišla esemeska od veľmi známeho producenta. Tak nebudeme spolu pracovať, ale hádam niekedy v budúcnosti. Nechápala som vôbec, čo sa deje a potom vyšlo najavo, že nakoniec vybrali herečku, ktorá v tom roku získala európske ocenenie. Ale vlastne nevybrali, vymenili ma. Lebo ona mala cenu a tým pádom slávnejšie meno. Niekedy sa môže stať, že to režisér necíti, že si povie, chcem skúsiť na tú rolu niekoho iného. Ale v tomto prípade sa ukázalo, že herectvo, umenie je veľakrát biznis a šoubiznis. Áno, uvedomujem si, že točiť filmy je strašne drahé a že to niekde zaplatiť musíte, ale aj tak ma podobné situácie mrzia.

Bola by podľa vás situácia iná, možno lepšia, keby ste boli herečkou vášho formátu a mena napríklad v americkom filmovom priemysle?

Ak to tu cítime takto, tak v Amerike je to na entú (smiech)…

Znovu sa teda vrátim k otázke, či budete hrať do konca života. Ak nie, ktorým smerom by ste sa chceli vydať?

Prišla som na to, že keď hrám, stratí sa všetko a cítim jedinú vec – toto musím robiť. Ale keď mám voľno, nečítam knihy o herectve, čítam si knihy o človeku. Baví ma psychológia, filozofia, politológia. Procesy v uvažovaní človeka – ako fungujeme, čo potrebujeme, prečo robíme to a prečo ono. Takže možno tá psychológia…

Video

VIDEO: Herečka Vica Kerekes o nových filmových projektoch, o tom, čo ju trápi, ako vníma správanie ľudí, politikov, či vníma krízu mužstva alebo tiež o tom, ako našla svoj životný balans a ženstvo.

Považujete celoživotné vzdelávanie sa za dôležité?

Opakujem, to je jediná nádej. Školstvo a edukácia sú v spoločnosti kľúčové, sú zdrojom rovnoprávnosti. Nič dôležitejšie nie je. Ak máte okolo seba úžasných učiteľov, ak máte možnosti vzdelávať sa, uvedomíte si, čoho všetkého ste schopní.

Želáte si niečo pre slovenskú aj maďarskú spoločnosť? Niečo, s čím by sme podľa vás mali skúsiť pokračovať v roku 2023?

Prajem si, aby sme dali nabok samých seba a vnímali tých druhých. Ale nie povrchne, žiadne americké „havárjú“ a už v polovici otázky ste preč. Keď som mala najväčšie problémy, záchranou bolo, že som srdce a dušu otvorila pre toho druhého. Moje vlastné problémy boli odrazu úplne malinké. Aj preto si želám, aby sme vnímali, cítili a naozaj počúvali tých druhých. Aby sme boli jeden pre druhého.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba
Viac na túto tému: #Maďarsko #herectvo #kariéra #Politika #školstvo #kultúra #cenzúra #zákony #Vica Kerekes #človek #Slúžka #LGBTI+

+ Pravidelný pohyb a cvičenie sú kľúčom k fyzickej i mentálnej pohode.
Nenechajte si ujsť príležitosť rôznych...

+ Skontrolujte svoju hmotnosť a ak budete spokojná odmeňte sa.
Netrápte sa ohľadom peňazí, dovolenku si treba...